Rozprávať miestnym nárečím som sa síce zatiaľ nenaučila, ale celkom dobre mu rozumiem, iba občas ma prekvapia frázy, ako sú tie v názve môjho blogu. Špeciálne som si ich vyhľadala v slovníku - áno, taký slovník existuje a bola som prekvapená, aké bohaté vyjadrovacie schopnosti mali naši predkovia. Teda predpokladám, že to boli oni, pretože dnes sa už mnohé z týchto slov v bežnom hovorovom jazyku nepoužívajú, sú zastaralé. Pousmiala som sa nad tým, koľko slov v tom slovníku bolo uvedených na označenie negatívnych vlastností mužského rodu. Takže buď mali naše babičky veľkú fantáziu ( a poriadne podrezané jazyky k tomu), alebo tá mužská populácia v minulosti skutočne za veľa nestála. Veď posúďte sami - uvádzam v abecednom poradí: bitang, britki, bimbov, cikňov, cinkvajs, čampavi, čavargoš, degeš, holofojtoš, kilavi, lingar, nemogavi, nepevni, neščešlivi, nevalušni, pogan, rontov, šalamacha, šaleni, šalitroš, šlendrijan, šintir, živan, zdechľar. Tých nadávok je fakt dosť.
No a tie slová v názve, ktoré som si vybrala na upútanie pozornosti? Nespodzivani keľčik v preklade znamená neočakávaný výdavok a popovi gači je hloh - krík s červenými nejedlými plodmi. Dobré že?
