Nie je to prvý krát, čo k nám do ambulancie vstupuje pani s kočíkom. V kočíku dieťa a na tvári výčitky. Na otázku: aký máte problém, nasleduje len povzdych s chvíľkou mlčania a krátka odpoveď: „Pijem“ a potom už len ticho plné výčitiek. Ticho prerušuje len mrnčanie bábätka.
Čo pijete, ako pijete? Čo príde: víno, pivo, ... tvrdé nie, ... tak aby o tom nikto nevedel, ... pijem tajne, ale niekedy sa opustím a opijem sa poriadne. Partner sa musí postarať o dieťa. Nikto o tom nevedel...až na partnera, našiel ma opitú. Podobný scenár s menšími obmenami sa v našej praxi objavuje opakovane. Je to prúser? Hodnotiť by bolo jednoduché, no čo takto nehodnotiť!
Kde problém s pitím vznikol? Asi v celkovej zmene života. Nič z toho na čo som bola zvyknutá už neexistovalo. Na novú rolu matky ma aj napriek množstvu prečítanej literatúry nikto nepripravil a tak som sa ocitla prakticky sama, v jednom veľkom kolotoči povinností, neustáleho napĺňania potrieb druhého, prebdených nocí. Zrazu som ani nevedela kto som a čo robím a opäť tá samota, bezmocnosť v tichu a nekonečnom kriku a prebdených nociach. Príčin by sme našli nespočetne veľa. Pri hľadaní príčin a následnom nálepkovaní by sme mohli byť viac opatrní. Pitie ako také, sa u mamičiek na materskej „dovolenke“ vyskytuje od nepamäti. Žiaľ málo sa o tom hovorí. Verejné priznanie by znamenalo ohrozenie. Akonáhle uvoľníme v ambulancii napätie, prídu otázky typu: Je toto anonymné? Nenahlásite ma sociálke? Nevezmú mi dieťa? Vzorec pomoci býva nasledovný: Ste tu, lebo ste vyhľadali pomoc, sme tu, aby sme vám pomohli. Základnou podmienkou terapeutického vzťahu je bezpečie, tu vás nikto ohrozovať nebude. A začíname pracovať...
Spoločné menovatele
Pocit samoty, neistoty, bezmocnosť, nekonečná únava, takmer žiadne interakcie s okolím – uzavretosť, minimálny kontakt so sebou samou – žiadne hobby, žiadne „vypadnutie“ z domu.
Najčastejšie bariéry vstupu do liečby
Ja to zvládnem sama. Čo na to povie okolie? Čo ak mi vezmú dieťa? Čo ak budem trestne stíhaná? Úplne som zlyhala!
Riešenie?
Je ich viacero. Každopádne odporúčame vyhľadať odbornú pomoc, nebáť sa „ísť s kožou na trh“. Veľký problém vzniká vždy z malého problému. Pokiaľ začneme riešiť malý problém nedovolíme mu vyrásť a ovládnuť nás. Vo väčšine prípadov (odhad – pardon štatistické údaje k tomuto neexistujú) je zvýšený konzum alkoholu u žien počas materskej dovolenky sekundárnym „javom“. Sprevádza ho frustrácia, vyčerpanie, smútok... Nezriedka sa k pitiu pridružia depresie, či úzkosti.
Ako sa ošetriť sama?
Nájdite si na seba čas. Ak máte komu zveriť dieťa, čo i len na pár hodín, nebojte sa toho. Odísť na chvíľu a „ošetriť sa“ je úplne v poriadku. Príchod nového potomka vie partnerský vzťah rozbiť, ale aj posilniť. Otázne je, či viete byť vo vzťahu podporní. Buďte v kontakte s okolím: kamarátky, známi, úžasné vedia byť materské centrá. Nebáť sa ísť do športových aktivít – nemusíte byť športový talent, ale práve tam sa môžete kontaktovať (stretávať sa) s inými ľuďmi. My ľudia kontakt potrebujeme.
Na záver asi len ospravedlnenie za hanlivý názov mamičiek alkoholičiek. Alkoholizmus – závislosť od alkoholu je duševnou chorobou (kódové označenie MKCH - F10.2). Nie každé pitie je však automaticky závislosťou, preto je vhodné začať riešiť problém, keď je ešte v zárodku. Či je to celé tragédia? Osobne si myslím, že tragické je nevedieť (či nechcieť) pomôcť v nešťastí. Kockato zadefinované: takmer každý z nás disponuje kompetenciou si pomôcť.
zdroj obrázku: https://www.stuff.co.nz/life-style/wellbeing/300584142/my-mother-lived-and-died-an-alcoholic-and-the-effects-still-haunt-me
