Nech si hovorí kto chce -čo chce, ja si to napíšem. V dušičke si dupnem nožičkou, a pokračujem v tomto článku.
Prečo si toto tu píšem a aký to má zmysel? Som sklamaná. Nechcem robiť reklamu preto nepoviem, aký som si kupovala jeden týždenník, ktorý bojuje proti bulváru. Uznávala som ho, ale kým som nezistila pravdu. Napísali článok na tému zdravotníctvo. Vychvaľovali do nebies Zajaca, aký sú slepí tí doktori, že nevidia to dobré a podobné veci, ktoré človek, ktorý sa pohybuje v zdravotníctve, musí nazvať hlúposťou. A to nebolo všetko. Po zaslaní článku do tohto časopisu, bol scenzurovaný. Pripomínam, žiadne nadávky, nič „škaredé“ len pohľad na vec. Neskôr už ani nezverejňovali. Nik neuverejní pohľad z oboch strán?
Raz by som to prehltla, ale skoro každý druhý týždeň píšu stále to isté. A žiadna iná tlač, ani média sa nevyjadria proti nemu, nepoukážu na veci, čo robí Zajac. Naozaj, teraz ma niečo napadlo. Keď padlo lietadlo spolu s 43 slovenskými vojakmi, bol vyhlásený štátny smútok a neviem čo. Ako česť ich pamiatke ale po páde vrtuľníka vysokohorskej služby, kde zahynuli asi 4 záchranári, čo sa vydali pomôcť Čechom, po nich ani pes neštekol. Preto, koľko ľudí musí zomrieť, aby si ľudia uctili pamiatku? Alebo skôr, aby si všimli čo sa deje v našom zdravotníctve? Ako je možné, že jeden obyčajný človek má takú moc? Alebo skôr tí, čo za ním stoja.
Ach jaj, radšej si idem dať šumáky a iné vitamíny, nikdy človek nevie, kedy príde chrípka.
