Oranžoví pútnici
Žltý kríž
Vlčie maky
Búrka na poli
Balíky a Tatry
V strede Európy
Jeseň na poli (bez názvu)
Posledné farby jesene
Lost for Words - pár zbytočných slov o roku 2009
Ako som už spomenul, roku 2009 dominovalo jedno slovo - kríza. Jej globálnosť sa však neprejavila len v tradičnom - zemepisnom - ponímaní, ale aj vo všetkých oblastiach ľudského života. Finančná, hospodárska, tvorivá, osobná... Otázky peňazí, absencia tvorivej energie, spravodlivej či nespravodlivej smrti, zdravotné problémy, osobné prehry a zlyhania - tento rok bolo z „výherného výkladu" čo vyberať. Vybral som si to posledné a snažil sa nájsť aspoň pár odpovedí. Prekvapivo som ich našiel v texte pesničky, ktorej som roky nerozumel a nevenoval jej extra pozornosť. Až dovtedy, dokým som sa neocitol vo veľmi podobnej situácii ako hlavný protagonista. Tiež som sa ocitol v pásme bezvetria a uväznený v kotli nenávisti. Zlé spomienky na nedávnu minulosť, ktorá sa prekvapivo ponášala na prítomnosť, ma opäť prenasledovali a paralyzovali. Za hranicami nášho nazerania na svet sa realita naozaj stráca tak, ako sa strácajú tiene v prichádzajúcej noci. Konečne som pochopil, aká tá realita v skutočnosti je. Za dôveru a úprimnosť sa treba odvďačiť podrazmi a klamstvami. Ochota pochopiť veci minulé je len mrhaním energie, ktorým by sa zničil perfektný imidž. Formulka „čo dáš, to sa ti vráti" je už dávno len prázdnou frázou bez akéhokoľvek významu. A rozhovor v akejkoľvek forme je už len zbytočným strácaním času - vlastný úsudok o tom, ako rozmýšľajú íní a čo je pre nich dôležité, je predsa neomylný. Napriek tomu som tejto realite odmietol podľahnúť. Nechcel som tápať v tejto hroznej temnote. No posledné riadky textu sú jasné. V podstate je jedno, či sa snažíte veľa alebo málo. Ak sa vás rozhodnú poslať do p**e, nad tým sa predsa nedá zvíťaziť.
