Keď pred pár desaťročiami prišli tanky a vojaci, jediným spôsobom, ako vyjadriť svoj odpor bola stena miestneho pohostinstva. Slová "nechceme brata s guľometom" presvitajú spod náteru aj po 41 rokoch. Pri fotení obrázku sa pri mne pristavil pamätník udalostí a pýtal sa ma, prečo si to fotím, veď dnes ma už za to nezavrú.
Po pár desaťročiach prišla vytúžená demokracia. Jednou z výhod bolo aj to, že za nápisy na stenách sa už nezatváralo. V poslednej dobe však demokracia čelí tvrdej skúške a preto je chválihodné, že sa našli občania, ktorí sa jej rozhodli (aj keď trochu zvláštnym slovosledom) vyjadriť podporu.
Nešťastná formulácia nápisu však dala príležitosť vyjadriť sa aj "druhej strane".
Hovorí sa, že demokracia je síce zlé zriadenie, ale zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. Prečo sa teda vracať k ešte horšiemu?
