Verejne propagovali plagátmi tento film, so slovami, ktoré sa dnes možno zdajú silné, ale v tej dobe boli pocity útlaku zo strany Rakúsko - Uhorska príliš čerstvé a emocionálne silné. Citujem: " Jánošík je symbolom odboja proti maďarskému zemianstvu, ktoré slovenský ľud utláčalo a držalo v putách. Dnes keď slovenksý národ púšťa sa na voľných krídlach k voľnému letu, aby sa dostal na svetové závody, naši americkí bratia pomáhajú i v tejto práci, ba novou silou idú za vytknutým cieľom. Jánošík je propagačným filmom slovenským, ktorý znázorňuje bývalé otroctvo slovenského ľudu a odpor Jánošíkov proti násiliu. Jnošík je hrdinom národa, ktorého ospevujú básnici a ľud, zen nosí svojho syna v srdci!"
Samoukovia sú najlepší odborníci, pretože ich vyučila vášeň. Jedným z nich bol aj Ján Závodný – americký Slovák, rodák z Brezovej pod Bradlom. V roku 1908 emigroval do USA, stal sa stolárom a privyrábal si v Jefferson Parku v Chicagu ako uvádzač v kine. Po desiatich rokoch sa stal aj jeho majiteľom. Zamiloval si čaro kinematografie, ktoré ho upútalo natoľko, že sa rozhodol v tejto oblasti presadiť.
Jánošíkovská tematika nebola cudzia ani v USA. V roku 1894 vyšiel dvojdielny román Gustáva Maršalla – Petrovského – „Jánošík, kapitán hôrnych chlapcov – jeho búrlivý život a desná smrť“. Tento román sa stal podnetom pre Jána Závodného, ktorý sa spolu so Samuelom Tvarožkom a bratmi Siakeľovcami rozhodol natočiť film o národnom hrdinovi svojej vlasti a prezentovať ho v USA.
Finančné problémy nesprevádzajú len dnešný svet filmu, ale aj históriu. Pred Závodným stála ťažká dilema – splniť si sen a natočiť film alebo si ponechať kino v Chicagu. Ale túžba po úspechu bola silnejšia. Štyritisíc dolárov za kino, ani ďalších Tvarožkovýh 4000 nestačilo na pokrytie nákladov. Preto vznikla účastinná spoločnosť Tatra Film Corporation, ktorej americkí americkí slováci dobrovoľne prispievali päťdesiat dolárov. Výsledná suma sa vyšplhala na 16 000 dolárov. Prvému slovenskému hranému filmu už nič nestálo v ceste.
V roku 1921 sa začalo nakrúcať na Slovensku v Blatnici, Gaderskej doline, Mošovciach a Šútove a v Pražských ateliéroch. Na prácach okolo filmu vrátane hercov sa zúčastnilo asi 400 ľudí. Tí mali možnosť pozrieť si film ako prví začiatkom npvebra v roku 1921 v kine Omnia vo Vrútkach. 25. novembra sa konala premiéra v Prahe v kinách Passage, Central, Minúta a 1. decembra v Chicagu v Atlantic Theater. Žilinská premiéra sa konala v kine Bio Universum 3. januára 1922.
Málo peňazí ovplyvňovalo aj ďalšiu činnosť Tatra Film Corporation. Nevyrobili sa anglické titulky pre Američanov, z toho dôvodu sa sledovanosť filmu v USA obmedzila iba na slovenských emigrantov. Malý zisk položil Závodného spoločnosť na kolená.
Smrteľným hriechom bolo, že sa nezachovala slovenská verzia, keďže o tej americkej nikto nič nevedel a pokladali ju za zničenú. Zvrat nastal, keď na Slovensko zavítala Alžbeta Závodná, Jánova sestra, a spomenula, že nejaký film, ktorý natáčal jej brat spolu s inými Slovákmi je pohodený u nich v garáži. V roku 1970 ho dostal do daru Slovenský filmový ústav. Bol síce veľmi poškodený, ale vďaka kvalitnej práci ho roku 1975 zrenovovali a ozvučili na dĺžku 1947 mestrov, čo je asi jedna hodina a 8 minôt premietacieho času.
Dnes je tento vzácny klenot slovenskej kinematografii zapísaný ako kultúrne dedičstvo v UNESCO. Ak by ste si ho náhodou chceli pozrieť, tak od roku 2003 je už aj na DVD.
