Štúr bol nielenže ,,fešáčisko“, ale bol aj múdry človek. Mal veľkú obavu, že keď nám Maďari nedovolia učiť sa rodnou rečou, ostane na tomto území masa hlúpych ľudí. Bol predvídavý, starostlivý, no zomrel príliš skoro a maďarizácia sa na nás kruto podpísala. Väčšina národa ostala zaostalá.
Napriek tomu, Slováci dokázali vo správnej historickej chvíli vygenerovať osobnosť Štefánika, ktorý nás žiaľ tiež skoro opustil. Štúr pre nás vybojoval reč, Štefánik z nás urobil národ. Česi nám pomohli vybudovať školstvo, zdravotníctvo, kultúru. Už nikto nepochyboval, že sme národ. Ale...
Kde sme dnes? Slováci, Slovensko, ako pokračuješ, na čo si hrdé?
Naše deti znova nevedia čítať s porozumením.
Ministri školstva, všimnite si, v akej prevahe zastúpené, SNS dovŕšili dielo skazy. Ani maďarizácia nebola potrebná. Čo sa deti a dnes už dospelí za ten čas samostatného Slovenska naučili? Čítať heslá a senzáciechtivé hoaxy, ktorými sa prezentujú ako: plochá zem, Ukrajina napadla Rusko atď.. Na svete je málo náhod, dôsledky majú svoju príčinu. Jeden z nich je ministerka kultúry, kultúrny výkvet, frau Šimkovičová. ,,Odteraz bude všetko slovenské“, niečo takéto zahlaholila a pustila sa do práce. V kroji a s vejúcou zástavou na vysokej žrdi začala svoju dislektickú, kultúrnu revolúciu. Nuž, na mieste kde vznikla renesancia, bol multikulturalizmus jednou z podmienok pre vznik renesancie. Som si istá, že o takom netuší. A keby len ona.
Čo sa to u nás deje?
Kde sa podel rozum? Kde sa podel náš cit pre to, čo je správne, múdre, rozumné, progresívne? Čo umožní našim deťom šťastný a hrdý život vo svojej domovine? Prečo sa utiekame ku falošným hodnotám? Našimi predstaviteľmi sú dnes neukojené egá čudne vychovaných a čudne vzdelaných, na čele s Ficom, ktorého najväčšou prednosťou je, že nenávidí každého kto ho intelektuálne predčí. Svojho politického súpera vie kvalitne ohovoriť, ako dedinská baba a dojemne ochraňuje všetkých korupčníkov okolo neho.
Zamyslime sa však nad jeho povahou. Klame, je zákerný, kryje zlodejov, nežije s manželkou čestne a taký posudzuje každého. Tak, ako to bol vychovávaný, akým životným hodnotám bol vedený? Cez zauchá sa dopracoval k takejto odpornej povahe? Čo do neho rodičia vtĺkali? Kolegovia v štúdiách, v tých nenávidených bratislavských kaviarňach sa mu vysmievali za komunistické reči, alebo sa ho báli, že bude donášať? Tak sa všetkým pomstil. Dal sa na politiku a tvrdé. Čo sa bude zahadzovať kávou. Vy, pán Fico ste začali takýto politický diskurz zavádzať, tak si to užite.
U nás fičia plochozemci, slovenský Taliban – Kuffovci, obhájcovia diabla- vyhnaný Bezák, venčenie psov, čo udržuje zdravé nervy, ale na výchovu detí neostane čas a praskanie bičom.
,,SND zničme, čo nás tí umelci budú poučovať, ESET vyhnať- my sa bez nich zaobídeme, Čaputovú znemožniť, mladých a chytrých vyhnať, my sa budeme obracať na všetky svetové strany, nepoznajúc, kde je sever.“ Naozaj by ma zaujímalo, aké percento z nášho parlamentu rozumelo Krvavým sonetom.
Čo však dnes môžeme považovať za zdroj hrdosti? V čom Slovensko vyniká? Nemyslím Vysoké Tatry, tie sme nevymysleli. V ktorej oblasti vied vynikáme? Nebodaj v športe? V EÚ sme mali s Čechmi približne rovnakú štartovaciu pozíciu. Zatiaľ čo Česi si dláždia cestu ku ďalšej Nobelovej cene, ekonomicky je im nepomerne lepšie, majú vyspelé zdravotníctvo, atď…, my sme sa dali na cestu suverénneho Slovenska. Suveréni v poslednom rade. Lebo tí v tom prvom bývajú skromní, múdri a uvážliví. Sme sa na konci chvosta EÚ, vo všetkých ukazovateľoch, na ktoré si pomyslím. Veda, kultúra, zdravotníctvo, ekonomika...
Ako ďalej? Prečo nevieme vygenerovať ďalšieho Štúra, Štefánika?
Ako sme si mohli takto pošliapať rozum, slušnosť, ideály, cit pre morálku? Zvolili sme si falošnosť, nevidíme východisko sami v sebe, lebo najľahšie je obviniť niekoho, kto za to môže. To oni.
Ale väčšina Slovákov sa radí ku modernej európske generácii, túžiacej po slobodnom, liberálnom živote, áno, aj viera v ňom má miesto, ale v úcte ku Kristovým slovám, nie v strachu pred diablom. Túžime mať vlasť ako zdroj hrdosti, kde má každý možnosť dostať sa ku kvalitnému vzdelaniu a uplatnenia. Túžime aby Slovensko vynikalo, vedou, kultúrou, vzdelanými ľudmi, životným štýlom, chceme žiť v mieri, zdravo finančne ohodnotení.
Ako ďalej?
Pokiaľ sme tu, východisko sa musí nájsť! Lebo je to cesta ku základným ľudským hodnotám.
A možno je to jednoduchšie, ako sa zdá. Čítajme deťom slovenské ľudové rozprávky a vysvetľujme. Zvíťazí chytrý a statočný, dobrý, spravodlivý, skromnosť bude ocenená a sebavedomé zlo bude porazené.
Spomenula som si, ako to robil Gándhi? Jeden z jeho citátov:,,Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom na vás útočia, a nakoniec vyhráte.“ Skúste si nájsť jeho ďalšie citáty. Vychádzajú z hlbokej beznádeje, stále vo viere v spravodlivosť a víťazstvo.
Hľadajme, v každý v nás, čo vieme, čo dokážeme, buďme verní pravde, dobru, čestnosti, spravodlivosti a na začiatok skúsme sa srdečne zasmiať hlúpostiam, ktoré nás tak hojne obklopujú. Iba na takejto ceste môžeme nájsť nášho nového Štefánika. Musíme si pomôcť sami. Panenka Mária už nevládze.
