Hranie počítačových hier nabralo v posledných rokoch nevídaný rozmer. S využitím technických vlastností najmodernejších grafických kariet si konzument prináša domov alebo do práce zobrazenie reality blížiacej sa každým rokom vývoja k absolútnej dokonalosti. Simulácia života človeka od kolísky po hrob, likvidácia počítačových nepriateľov na bojiskách druhej svetovej vojny o 60 rokov neskôr alebo let na dnes už vyradenom Concorde, každý si nájde to svoje čo ho baví prípadne zaujme. Spôsob, akým nás hráčov i nehráčov počítačových hier vývojári a výrobcovia grafických kariet ohurujú v hernom svete "ešte nevídanou" grafickou dokonalosťou ich herných titulov častokrát hraničí s ľudskou vlastnosťou ako je súťaživosť spojenú s tendenciou dovádzať dielo k dokonalosti.
Počítačové hry hrám už dlhú dobu, pre mňa je to forma relaxu a určitým spôsobom sú pre mňa počítačové hry aj splnením mojich detských snov. Veď kde inde si môžem zahrať po boku Peťa Bondru na majstrovstvách sveta (séria NHL hier) či poraziť Colina Mcrae vo všetkých rýchlostných skúškach (Colin Mcrae Rally 1,2,3,4). Avšak, zaznamenal som aj pre mňa negatívne smerovanie herných vývojárov.
Je to o to zaujímavejšie pretože ma na fakt upozornil môj ešte vtedy 13-ročný bratranec. Išlo o zobrazenie zranení a utrpenia ľudí a prípadne zvierat v počítačových hrách. Tak realisticky zobrazene až to v citlivom človeku môže zanechať stopy a poškodzuje kladné aspekty počítačových hier v očiach verejnosti. Vývoj určitej hry a jej predaj je mnoho krát založený na schopnosti odhadnutia ľudských potrieb vývojárom. Hovoríme hlavne o agresivite ale takisto už o skôr spomínanej vlastnosti kochať sa dokonalosťou vytvoreného herného diela samotným hráčom. Príklad, hra "Soldier of Fortune" ponúka hráčovi dokonalé zobrazenie priestrelu lebky s následným "neuveriteľným" zobrazením výstreku sivej hmoty na stenu po zásahu nepriateľa alebo dokonalý odstrel ruky či nohy brokovnicou v závislosti na hráčovej muške kde následne hráč sleduje pomalé vykrvácanie...Otázka je,či stojíme o túto pokročilú realitu v počítačových hrách? Príde čas keď si hráči povedia STOP,už to neznesiem?
Myslím, že hranica dokonalej simulácie reality v počítačových hrách už klope na dvere a hráč bude mať pocit akoby naozaj niekomu ublížil,slabé povahy už neznesu obraz ponúkanej reality a najnebezpecnejší je vplyv na deti ktoré už začnú považovať násilie za prirodzenú vec a nerozoznajú rozdiel medzi skutočnosťou a fikciou. Dovedie nás naša vlastnosť hľadania dokonalosti a zneužívanie vlastností človeka na marketingový úspech k možnému zákazu počítačových hier?
Alebo si stanovíme hranicu reality v hrách?
