Kríza na Ukrajine sa nás týka viac ako si pripúšťame

Venujeme stále málo pozornosti kríze, ktorá Slovensko môže ovplyvniť viac, ako si myslíme. Martin Fedor poskytuje...

Kríza na Ukrajine sa nás týka viac ako si pripúšťame
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na frontovej línii (Zdroj: TASR/AP)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Venujeme stále málo pozornosti kríze, ktorá Slovensko môže ovplyvniť viac, ako si myslíme. Martin Fedor poskytuje svoj pohľad na udalosti na východných hraniciach nášho suseda.

(Článok bol, v skrátenej verzii, uverejnený 15.12. 2021 v denníku SME)

Neďaleko, na východ od Slovenska sa črtá kríza, ktorá môže dramaticky zmeniť naše vnímanie hrozieb. Zároveň jej (vy)riešenie napovie o možnostiach a limitoch bezpečnosti Slovenska v dlhodobom horizonte.

V posledných týždňoch v správach sledujeme informácie o zhromažďovaní veľkého počtu ruskej vojenskej techniky a vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc. Účel tohto masívneho pohybu vojakov zostáva doposiaľ nejasný, aj napriek účinnosti dohovorov, ku ktorým sa prihlásila aj Ruská federácia. Tie predpokladajú, že každé cvičenie podobného rozsahu (aj na vlastnom území) musí byť hlásené a prevádzané za účasti pozorovateľov OBSE.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zhromažďovanie vojsk sprevádzajú špekulácie o možnom vojenskom útoku na Ukrajinu s cieľom definitívnej zmeny zahraničnopolitického kurzu ukrajinskej vlády. Ruskí predstavitelia často spochybňujú suverenitu Ukrajiny, a vyjadrujú obavy z toho, aby sa jej územie nestalo akýmsi nástupným priestorom pre potenciálny útok zo strany členských štátov NATO. Chcú mať tak priame veto na rozhodovanie Ukrajiny. Reči o možnom vojenskom konflikte sa nedajú podceňovať. V atmosfére rastúceho napätia je veľký priestor na zlé vyhodnotenie situácie i omyly.

Dá sa však skôr domnievať, že vláde v Rusku viac vyhovuje neporiadok, chaos, zamrznutý vnútroštátny konflikt nedovoľujúci konsolidovať situáciu na celom území Ukrajiny. Výsledok priameho vojenského stretu sa totiž v realite môže veľmi líšiť od veľkolepých plánov. Rovnako sa dá predpokladať, že Ruskej federácii ide nielen o zmenu politiky vlády v Kyjeve, ale aj o (opätovné) vynútenie istých „sfér vplyvu“ mocností v medzinárodnom poriadku. A tu musí byť v strehu i Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo je táto kríza tak dôležitá pre Slovensko?

Prvý dôvod je zrejmý: Ukrajina je susedský štát, akékoľvek zvyšovanie napätia a šermovanie zbraňami je nebezpečné aj pre nás. Zatiahnutie Slovenska, či iných krajín na východnom okraji NATO do vojenského konfliktu sa nateraz javí, našťastie, ako krajne nepravdepodobné. Prípadné vojenské operácie, len niekoľko stovák kilometrov od našich hraníc, však znamenajú rad negatívnych dopadov, o ktorých rozsahu a závažnosti môžeme v súčasnosti len špekulovať - od predpokladanej masívnej utečeneckej vlny až po ohrozenie dodávok energetických a iných dôležitých surovín či tovarov. Takáto situácia by zrejme vysoko presahovala možnosti a schopnosti Slovenska na ich riešenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Kto bude rozhodovať o budúcnosti jednotlivých štátov?

Ešte dôležitejším je pre Slovensko už teraz prebiehajúci spor o princípy a možné zmeny v zásadách fungovania a usporiadania medzinárodného spoločenstva. Ten prebieha na pozadí informácií o zhromažďovaní vojsk a prípadných odvetných opatreniach. Existuje medzinárodné právo? Majú národy a štáty právo na sebaurčenie? Právo na rozhodovanie o vlastnom osude a budúcnosti? Alebo mantinely menších štátov určia len mocnosti? A ktoré by to mali byť? Podľa hrozieb a nástojčivosti s akou sa ruský líder dožaduje práva na zasahovanie do rozhodovania cudzieho štátu, nejde o nič menšie ako práve o princípy budúceho usporiadania sveta. Netreba azda zdôrazňovať, že pre štáty ako je Slovensko je táto otázka osudovou.

Skryť Vypnúť reklamu

Sféry vplyvu.

Situácia je aj testom pre západné štáty či pod nátlakom a hrozbami pristúpia na dohovor s Ruskom ponad hlavy Ukrajiny. A to je zároveň aj moment, na ktorý si musí dávať veľký pozor aj Slovensko. Niečo podobné totiž z našej histórie už poznáme. A neskončilo sa to dobre - ani pre ustupujúcich, ani pre obetovaných. Ukrajina nie je svojim východným susedom vnímaná ako samostatný štát, ale závislé územie, ktoré nemá mať možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti, zahraničnopolitickej ani bezpečnostnej politike.

Rozhoduje sa teda o tom či budú existovať akési sféry vplyvu mocností, podobne ako sme to poznali v časoch studenej vojny. Aj preto taký tlak na priame rokovania medzi Putinom a Bidenom. Načasovanie krízy zo strany Ruska sa zdá byť dobré, vzhľadom na paralelne sa vzmáhajúce krízy na blízkom (Irán) aj ďalekom východe (Čína). Preto sa môže zdať, že takáto situácia môže významne obmedziť angažovanie sa USA. Museli by sa totiž rozhodovať, ktorému problému priradia náležitú prioritu.

V EÚ sa práve mení vláda v najvplyvnejšom členskom štáte- Nemecku. V druhom sa pripravujú dôležité voľby- vo Francúzku. V kombinácii s prebiehajúcou pandémiou, ale aj umelo vyvolaným migračným tlakom na severo-východnej hranici EÚ, to môže tiež predstavovať faktor obmedzujúci rozhodnosť únie ako celku.

Medzi možnými reakciami spojencov na prípadnú vojenskú akciu Ruska sa zatiaľ spomínajú predovšetkým politicko- ekonomické opatrenia (najmä sankcie). Tie by mohli byť podporené dodávkami zbraní Ukrajine ako výpomoc proti prípadnej vojenskej agresii- ako uvidíme nižšie, nie všetci súhlasia.

Vie Európa riešiť krízy samostatne? Riešenie krízy v Európe, nemôže byť na americkom a ruskom prezidentovi.

Je už symptomatické, že pri hroziacej veľkej kríze v Európe, Európska únia neprejavuje iniciatívu, nemá rešpekt a ani schopnosti na riešenie problému.

Dobrou ukážkou je zablokovanie možného nákupu obranných zbraní Ukrajinou cez agentúru NATO (NSPA) Nemeckom. Je dôležité, aby Európska únia do budúcna konečne zladila krok a pristúpila k efektívnejším rozhodovacím mechanizmom – a to aj za cenu odstúpenia od jednohlasnosti pri rozhodovaní o zahraničnopolitických otázkach a zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v tejto oblasti. Tým by sa zároveň znížilo riziko ambícií najmä väčších členských krajín EÚ postupovať v krízach samostatne a robiť dohody mimo rámca spoločenstva.

Bezpečnostné záruky, alebo spoliehanie sa na vyhlásenia?

V priamom prenose sa ukazuje význam memoranda z roku 1994, ktorej signatári garantovali nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Podobné dohovory, vyhlásenia a memorandá obvykle neprežijú prvú vážnejšiu krízu, alebo zmenu politických pomerov v niektorej zo zúčastnených krajín. Veľmi plasticky to ukazuje všetkým nechápavým na Slovensku práve osud Ukrajiny. Priame a účinné bezpečnostné garancie kolektívnej obrany musia byť preto pre nás posvätné.

Vojenská konfrontácia nemôže priniesť pozitíva pre žiadnu zo zúčastnených strán. Žiaľ, aj v dnešnom svete počítačových simulácií a umelej inteligencie, však existuje obrovský priestor na zlé vyhodnotenie situácie. A rozhodnutia robia ľudia so svojim vnímaním sveta. Práve chyby a omyly vo vnímaní situácie na oboch stranách môžu razom spôsobiť priamočiary vojenský konflikt. A na jeho dôsledky, trúfam si uviesť, nie je pripravený nik. A to ani najviac zainteresovaní aktéri.

Inštitút pre strednú Európu

Inštitút pre strednú Európu

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Bringing Europe together - “Veríme, že je čas prebudiť potenciál, ktorý v sebe stredná Európa má a premeniť ho na produktívne úsilie o spoločné dobro obyvateľov zo všetkých kútov Európy.” Svet, Európa i Slovensko dnes stoja na prahu vážnych zmien, ktoré ovplyvnia životy nás všetkých. Klimatická zmena, vyčerpanosť ekonomického modelu, meniace sa siločiary v globálnom geopolitickom prostredí, spolu s novými bezpečnostnými hrozbami posúvajú vnímanie bezpečnosti a prosperity do novej dimenzie. Vyžadujú novú úroveň pripravenosti a formovanie postojov nielen od našich vlád, ale celého verejného i súkromného sektora. Prichádza obdobie, v ktorom uspejú tí, ktorí nástrahy novej doby dokážu premeniť na príležitosti. V ICE sme presvedčení, že ak chce Slovensko v tomto príbehu stáť na strane úspešných, musí byť pripravené nielen na úrovni národných politík, ale koordinovať tieto politiky aj na regionálnej úrovni a aktívne prispievať k ich formovaniu na úrovni Európskej Únie. https://icesk.eu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu