Už od stredoveku zohráva významnú úlohu v obchodovaní. História sa tu nádherne snúbi s moderným životom – a práve to mu dodáva jeho osobité čaro. Vraví sa, že je to najupršanejšie mesto v Európe, ale my sme mali (z neba) šťastie. Počas piatich májových dní nepadla ani kvapka.
Bergen pozorný
Je skoré ráno. Stojíme na autobusovej zastávke pred budovou letiska Flesland, neďaleko Bergenu. Čučím do malého terminálu a snažím sa zistiť, či pristavený autobus ide aj do starého prístavu. Nie som si istá, tak sa pri nastupovaní radšej pýtam akejsi asistentky v uniforme, či sme správne, keďže bývame v hoteli Radisson Blue. Prikývne a pomôže nám kúpiť lístky cez automat.
Po dvadsiatich minútach sa pred nami zjaví rad starých drevených domov a črtá sa prístav. Vystupujeme. Autobus je plný, chvíľu nám to trvá. A na naše prekvapenie, za nami sa ženie šofér, berie nám kufre a vraví, aby sme nasadli späť. Vraj stojí rovno pred naším hotelom.
Bergen medzi siedmimi horami
Bergen si vyslúžil aj prezývku Mesto medzi siedmimi horami (De syv fjell) vďaka svojej unikátnej polohe. Kopcov je síce viac, ako sedem, ale nevadí. Táto prezývka sa spája s dánsko-nórskym spisovateľom Ludvigom Holbergom (1684–1754), rodákom z Bergenu. Holberg, inšpirovaný siedmimi pahorkami Ríma sa rozhodol, že aj jeho rodné mesto by malo mať svojich sedem hôr.
A tak ich vymenoval: Ulriken (je najvyššia), Fløyen (ľahko dostupná lanovkou), Løvstakken, Damsgårdsfjellet, Lyderhorn, Rundemanen a Sandviksfjellet. Pre turistov je to parádny trip a výzva, zdolať všetky v jednom dni.
My sme sa vyviezli na Fløyen pozemnou lanovkou Fløibanen. Stanicu má priamo v starej časti mesta, lístok (za 45 NOK) sa dá kúpiť online. Hore nás čakal mimoriadne krásny výhľad, reštaurácia, bufet a kopec atrakcií pre deti v lesoparku. Bergeňania tu oddychujú, behajú a cvičia a pasú sa tu kozy. Dokonca majú svoje kozie tablo aj s menami. Dolu sa dá buď lanovkou, alebo lepšie peši. Je to príjemná prechádzka.
Bergen starobylý
Srdcom Bergenu je bezpochyby starý prístav a štvrť nad ním, Bryggen. Táto historická zástavba právom patrí do svetového dedičstva UNESCO.
Bryggen, postavený prevažne z dreva, s budovami tesne pri sebe, bol vždy veľmi náchylný na požiare. Vo svojej histórii vyhorel minimálne sedemkrát (niektoré zdroje uvádzajú aj viac).
Asi najväčší požiar vypukol v roku 1702 a zničil takmer celé mesto. Hoci to bola obrovská katastrofa, práve vďaka nej dostal Bryggen podobu, akú poznáme dnes. Stavitelia sa po každom požiari držali pôvodného urbanistického plánu a pokiaľ to bolo čo len trochu možné, stavali na starých kamenných základoch z 12. storočia. Posledný väčší požiar poškodil Bryggen v roku 1955.
Stredoveká štruktúra Bryggenu je unikátna. Dlhé, úzke rady domov otočených k prístavu sú popretkávané ešte užšími drevenými priechodmi. Poviem vám, keď som sa túlala medzi nimi, v malých galériách a obchodíkoch so suvenírmi, predraženými nórskymi svetrami a umeleckými dielkami, neraz som sa čudovala, že tie drevené stavby ešte stoja. Krivé, podopreté trámami krížom-krážom, nevzbudzovali zrovna pocit bezpečia. No čaro pradávnych čias tu cítiť na každom kroku.
Bergen farebný
V starej časti Bergenu, najmä v štvrti Bryggen, domy hýria teplými odtieňmi – červenou, okrovou či horčicovou. Na pohľad pôsobia malebne, no za ich farebnosťou sa skrývajú aj praktické a spoločenské dôvody. Červený pigment sa vyrábal z oxidov železa, ktoré boli dostupné a lacné, preto sa červené domy stali voľbou bežných obyvateľov. Naopak, biela farba bola drahá – získavala sa z materiálov ako oxid olovnatý – a preto si ju mohli dovoliť len bohatšie vrstvy.
Do farieb sa často pridával aj ľanový olej, aby boli odolnejšie voči vetru a dažďu. Na zahustenie slúžila múka, niekedy aj hliny či krieda. Vďaka týmto zložkám farba lepšie držala a chránila drevo pred nevyspytateľným severským počasím.
Bergen delikátny
Vždy, keď cestujem do severských krajín, teším sa na výborné čerstvé ryby. Bergenský najstarší rybí trh k tomu priam núka. Ostatne, práve rybolov a obchod s rybami – najmä nasolenou treskou – stáli pri zrode bohatstva tohto mesta. Tresky z nórskych vôd putovali po starom kontinente a možno sa podávali aj na dvore Márie Terézie. Ktovie...
Isté je, že vzhlásený rybí trh Fisketorget v centre mesta existuje už od 13. storočia. Obchodovali tu hanzovní kupci, ale aj miestni rybári či sedliaci z okolitých fjordov, ktorí do mesta privážali maslo, mlieko či zemiaky. Dnes tu ponúkajú čerstvé ryby, kraby, krevety aj ikonickú sušenú tresku klippfisk. No nedaj si nejakú tú dobrotku priamo na mieste!
Čo sa týka alkoholu, je to ako všade na severe. V obchodoch je možné kúpiť maximálne slabé pivo (žiadna sláva) a cider. Alkohol sa predáva v špecializovaných predajniach Vinmonopolet a je pomerne drahý.
Bergen dobrodružný
O tom, čo všetko sa dá v Bergene vidieť a zažiť, existuje tisíce článkov. Tento je len malou ochutnávkou. Nezmestili sa doň galérie, múzeá, akvárium, ani farebný kvetinový trh. Ale zmestil sa doň jeden zážitok, ktorý si budem pamätať najviac – plavbu linkovým katamaránom na ostrov Skjerjehamn.
Že to nebude žiadna ospalá vyhliadková jazda som zistila, keď nám kapitán pri nastupovaní povedal, aby sme boli pri pristávaní pripravení pri východe, lebo stojí sa len krátko. Hurtigbåt letel po hladine ako strela, spomaľoval len v nebezpečných úsekoch medzi skalami a ostrými zákrutami fjordu. Stáli sme na zadnej palube, vietor nám kmásal kapucne aj vlasy, slaný vzduch sa miešal s nadšením – a ten pocit, ten bol omamný.
A potom – ticho. Skjerjehamn. Malý ostrov s niekoľkými domami, malou umeleckou galériou, sochou kráľa Olava a zvláštnym pokojom. Po rýchlosti a vetre na mori pôsobil ten kúsok pevniny ako iný svet. Miesto, kde sa dá len byť.
Choďte sa pozrieť do Bergenu. Možno si ho zamilujete rovnako ako ja.
