Chladný Balt je v porovnaní s inými vodnými plochami pomerne malé a plytké more. Ani slanosťou nevyniká - má len 7g soli na liter. Jadran má napríklad cca 38g a najslanšie Mŕtve more má až 330g soli na liter vody.
Hoci to teda nie je žiaden morský preborník, na krásnych, divokých plážach sa cítia dobre najmä alergici, ľudia s dýchacími a srdcovo-cievnymi chorobami.
A fotografi.
Smer Gdansk
Balt obklopuje veľa krajín - od Fínska, cez Švédsko, Dánsko, Nemecko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rusko až po Poľsko. My sme si vybrali poľské pobrežie - je autom najdostupnejšie. Vysvetlím to "my" - "my" bolo šesť fotografov amatérov, ktorí sa chceli učiť fotografovať dlhým expozičným časom, dve dámy ako doprovod svojich manželov, plus profesionálny fotograf, ktorý sa nás to snažil naučiť.
Takže sme sa jedného aprílového veľmi skorého rána stretli kdesi za hranicou Slovenska, aby sme spolu absolvovali štvordňový workshop Balt. Cesta autom naprieč celým Poľskom prebehla bez problémov, takmer celá po diaľnici. Spoplatnených je len niekoľko kilometrový úsek kdesi pred Gdanskom. Platí sa kartou, v hotovosti, alebo aplikáciou, cca 6,60€.
Ubytovaní sme boli v pekných a slušne vybavených chatkách v malej dedinke Chłapowo, pri ústí dlhého a uzučkého polostrova Hel, západne od veľkomesta Gdynia.
Aj keď je Baltské more chladné, podľa chatových osád, kempov a hotelov na pobreží tu v sezóne vládne čulý turistický ruch. Len na okraj, keď som pri tej teplote, voda v tom čase mala cca 7°C. V lete má more niečo cez 20°C. Dočítala som sa, že vlna minuloročných horúčav mala na svedomí teplotné rekordy, kedy Balt bol teplý ako Jadran. Pre ryby, ktoré tam žijú, to malo vraj devastujúce účinky.
Tri foto dni
Za tri dni, ktoré sme na pobreží strávili, sa toho veľa pochodiť nedá. To ani nebolo cieľom tohto výletu. Náš lektor Marián pre nás vybral stanovištia, ktoré boli vhodné na tréning expozície aj kompozície.
Zvyčajne sme vstávali v šialenú dobu - pred štvrtou ráno, aby sme sa dopravili na miesto fotografovania, stihli rozložiť nádobíčko, nájsť správny záber a počkať na svitanie.
Cez deň trochu dospať zameškané, nejaká teória a poobede zase skočiť do auta, zájsť na ďalšie miesto a zachytiť dychberúce západy slnka. Medzitým nejaké to jedlo buď na chate, alebo v reštaurácii.
Keď je slnko vysoko, málokedy je čas vhodný na poriadne fotografovanie. Tiene sú príliš tmavé a krátke, slnko vybieli farby a obloha je plechovo modrá.
Pláž vo Władysławove
Na fotografovanie dlhým časom závierky vo väčšine prípadov potrebujete nasadiť na objektív tmavý ND filter. Ten prepustí na čip málo svetla, takže závierka fotoaparátu musí byť otvorená niekoľko sekúnd až minút, aby bol snímok dostatočne svetlý. Akýkoľvek pohyb vo fotografovanej scéne je potom rozmazaný, čo je účelom. Fotoaparát musí byť na statíve, aby sa počas expozície nepohol. Toľko na úvod.
Hneď prvý večer sme sa vybrali na blízku pláž s peknými vlnolamami, aby sme si prácu s ND filtrami vyskúšali. Či to bolo únavou po deväťhodinovom šoférovaní, alebo nezvykom, filtre som nechala na chate. Takže som improvizovala s nastavením citlivosti a clony tak, aby som dosiahla čo najdlhší expozičný čas. Ako svetla ubúdalo, menila sa farebnosť oblohy a snímky začínali byť zaujímavé. Spenené vlny zanechávali pekné stopy a obrázky získali na dynamike.
Mólo v Orłowe
Orlowo je obľúbené prímorské letovisko pri meste Gdynia. Malebnosť pláže dotvára 180m dlhé mólo a lesnaté útesy. Do Orlowa sme dorazili skoro ráno, no vysvietené mólo nám zhasli pred nosom. Tak sme si užili vychádzajúce slnko, ktoré nachvíľu vyfarbilo oblohu do fialových odtieňov. Cestou domov sme sa zastavili v Orlowe ešte raz. Stihli sme to za brieždenia. Lampy svietili a po móle sa prechádzalo pár zúfalcov, čo v sobotu nad ránom nemohli spať.
Torpedownia (Hexengrund Babie Doły)
Malá pláž Babie doly s ruinami torpédovej stanice a zvyškami dreveného móla bola pre mňa najfotogenickejšia. Táto nemecká torpédová výskumná stanica je trochu desivou spomienkou na 2. svetovú vojnu. V okupovanom Poľsku ju v roku 1940 vybudovali Nemci. Montovali a testovali tu torpéda. Montovali ich na súši, a testovali z odpaľovacej budovy s vyhliadkovou vežou asi 300 metrov od brehu. Viedlo k nej drevené mólo. Po vojne torpédowniu zabrali Rusi a odviezli z nej všetko zariadenie. Odvtedy budova chátra. Po čase vojaci vyhodili časť móla do povetria, aby zvedavci nechodili do poškodeného skeletu, ktorý sa pomaly rúca.
Fotili sme tam aj za svitania, aj pri západe slnka. Svitanie bolo rýchle. Len čo sme tam dorazili, našli správny záber, rozložili statív a nasadili filtre, slnko už vyrazilo spoza horizontu. Šup šup vyhuplo nad ruiny a celá pláž sa potom zahalila do oranžovej farby. Slnko svietilo rovno do objektívu, tak sa dali zvyšky dreveného móla fotografovať len ako tmavé siluety. Západ slnka bol farebnejší, obloha žiarila od oranžovej, cez fialovú, až po tmavo modrú a tak sa dalo fotiť oveľa dlhšie, ako ráno.
Rzucewo
je malá rybárska obec s pekným neogotickým zámkom, ktorý je prebudovaný na luxusný hotel. Ak by ste sa prechádzali po pobreží, zájdete až do mestečka Puck. Po ceste nájdete na piesku skupinu tzv. bludných balvanov - miestni im hovoria "12 apoštoli". Odplavili ich sem búrkové vlny. Ten najväčší má obvod okolo 7m.
V peknom zámockom parku som si trénovala fotenie dlhým časom bez Mariánovej asistencie. Ľudoprázdna pláž, veľké balvany v popredí a stromy blízko vody vytvorili celkom fajn kompozíciu. Zaostriť, nasadiť filter a exponovať... vcelku ľahká záležitosť. Treba ale mať pevný statív, ten môj sa v poryvoch silného vetra trochu chvel.
Trochu odbočím, ale výbornou vychytávkou boli gumáky, ktoré sme si na pláž vždy obúvali. Nenabral sa nám jemný piesok a mohli sme postaviť statív až k vlnám.
Polostrov Hel
Dlhý 35km a cca 200 m úzky polostrov je posiaty kempami, schovávajúcimi sa v borovicovom lese. Na konci ostrova medzi piesočnými dunami stojí maják (bol práve zatvorený) a nájdete tu napríklad Múzeum morského rybárstva a Múzeum obrany pobrežia. Za návštevu, najmä s deťmi, stojí záchranná stanica zranených a chorých tuleňov Fokarium. O desiatej býva kŕmenie, premenené na milé predstavenie. Vedľa rybárskeho prístavu je trochu kontroverzná stavba - Helskie jajo. Pôvodne slúžilo ako informačné centrum, bufet aj výstavná sieň, no budova je opustená a pomaly chátra. Možno v sezóne nájde svoje uplatnenie...
Gdansk
je asi najväčším lákadlom severného pobrežia Poľska. Je to veľké a živé mesto. Nemyslela som si, že je až tak veľké, ale má takmer pol milióna obyvateľov,. Prechádzať cezeň autom je utrpenie. Hlavné tepny sú upchaté a jazdí sa štýlom brzda-plyn. Napriek tomu, jeho historické jadro a pobrežie je nádherné. Prešli sme ho len úchytkom jeden večer, preto ho zapisujem do môjho cestovateľského bucket listu. Fotili sme len cez “modrú hodinku” výhľad na vysvietený starý prístav, potom už len pár cvakov z ruky.
Prejdem si pekne pomaly celé staré mesto, ktoré síce vyzerá ako zo stredoveku, ale je vybudované až po 2.svetovej vojne, pretože cez vojnu bolo zbombardované. Nevynechám Westerplatte, miesto kde 2.svetová začala, lodenice aj nástenné maľby v štvrti Zaspa. Zájdem do múzea jantáru aj Veľkého mlyna, poprechádzam sa v susednej Gdyni a Orlowe a na opačnej strane si dám na pláži tesne pri hraniciach s ruským Kaliningradom kávičku … budem potrebovať možno tri – štyri dni na pohodovú prehliadku. Snáď na jeseň …
Čo na záver
Pri Baltskom mori som už bola viackrát – v Dánsku, Švédsku aj Nemecku. Ale nikdy som si ho tak neužila, ako tu. Vďaka cielenému fotografovaniu a tiež vďaka partii skvelých ľudí, ktorých spojila rovnaká vášeň. Ak sa mi podarí na poľské pobrežie Baltu vrátiť, budem mať jasnú predstavu, čo chcem okrem Gdanska ešte vidieť a čo si chcem fotograficky vychutnať. Napríklad okolie mesta Świnoujście a púštne duny pri prístavnom mestečku Łeba.
Ceny ubytovania sú ako u nás, jedlo v reštauráciách veľmi chutné (čo ma milo prekvapilo), benzín lacnejší a mimo sezónu pri mori prázdno. To sú ďalšie plusy tohto ozaj pekného kúska Európy.
Pre všetky fotografie sa klikom presuňte do mojej webovej galérie: tiida.jalbum.net/Balt
