Vo všetkých správach uvádzajú, že pred samotnou erupciou zaznamenali stovky malých zemetrasení, čo viedlo k preventívnej evakuácii obyvateľov zo 40 domov a k uzavretiu populárnej Modrej lagúny. Trhlina, ktorá sa pri erupcii otvorila a chrlila lávu, merala približne 1,2km. Našťastie sa situácia veľmi rýchlo upokojila, my sme bez problémov odleteli a aj hladko na letisku Keflavík pristáli.
Je to už môj druhý foto výlet na tento mimoriadne zaujímavý a krásny ostrov. Prvý krát som bola na jeseň, tak som zvedavá, ako tu príroda vyzerá na začiatku jari. Zatiaľ je chladno, okolo 5°C, sychravo a veterno.
Vodopády a hory
Ako prvý fotografujeme na svitaní mohutný Skógafoss. Okrem našej skupinky tu nie je ani nohy. Neskôr sa k nám pridávajú ďalší fotografi a z brehu trochu závistlivo pokukujú po našich gumákoch.
Okolo obeda sa k vodopádu ešte vraciame, kamarátka tam zabudla pláštenku. Parkovisko je už plné a okolo vodopádu ľudí, ako maku. Pláštenku sme samozrejme nenašli, odvial ju silný vietor.
Apríl je na Islande mimo sezónny termín. Cesty do vnútrozemia, tzv. F-ky, sú ešte uzatvorené pre vysoké riziko lavín a sneh. Takže sa pohybujeme len po južnej časti ostrova. Počasie je mizerné nakoniec skoro celý týždeň. Fúka silný vetrisko, podchvíľou mrholí a ťažké mračná zakryli pohľad na auroru, ktorá bola jednu noc nad nami.
V porovnaní so septembrom je tu trochu menej turistov. Na krásnej čiernej pláži Stokksness, pri hore Eystrahorn alebo pri vodopáde Skútafoss sme takmer sami. Mrzelo ma, že na rozdiel od jesene, sa po pastvinách nepreháňali islandské koníky. Pohľad na ne je mimoriadne príjemný, mala som plán urobiť si pár záberov. A aj papuchalky sa na Islande pozorujú až od mája do augusta, najlepšie v júni a v júli.
Plokkfiskur
Ceny na Islande sú pre našinca pomerne vysoké, najmä v reštauráciách. Preto sme využívali ubytovania s kuchynkou a varili si sami. A na benzínkach sme si dávali ich skvelé hot dogy so smaženou cibuľkou. :-)
V dedine Arnarstapi som si z predošlej návštevy obľúbila malú krčmu Samkomuhúsið. Fantasticky tu varia. Tak sme zašli aj tentoraz na tradičné islandské jedlo plokkfiskur, po našom trhaná treska na zemiakoch. Je to veľmi jednoduché, no pritom mimoriadne chutné jedlo. Servíruje sa s ražným chlebíkom s maslom a zeleninou. Stojí to 4100 islandských korún, čo je cca 28€.
Pri Ľadovcovej lagúne boli otvorené stánky s jedlom, tak sme si zašli na smaženú rybu s hranolkami (20€). Pani pri okienku poplietla našu objednávku a miesto troch porcií pripravila len dve. Keď to zistila, veľmi sa ospravedlňovala a ako kompenzáciu za čakanie mi k tomu dala nápoj grátis. Ryba bola super, akurát papierový príbor nevydržal ani jedno sústo. Soudruzi z Islandu museli někde udělat chybu :-)
Alkoholické nápoje sa v bežných obchodoch nepredávajú, ako vo väčšine severských krajín. Aby ste si kúpili ploskačku Jägermeistra za 18€, treba zájsť do Vinbúðinu. To je štátna sieť obchodov s alkoholom.
Jökulsárlón
je ľadovcová lagúna, ktorá patrí medzi najikonickejšie prírodné krásy ostrova. Kusy ľadu sa tu pomaly odtŕhajú z ľadovca 1000 rokov starého a putujú cez úžinu na otvorené more. Tulene sa pomedzi ľady všetkých možných tvarov hrajú na schovky a nízke slnko dáva vyniknúť tyrkysovým farbám zamrznutej vody. Mám tu pár hodín čas, tak sa najprv usadím na lavičku a pozorujem lagúnu a turistov.
Všetci majú v ruke mobil a cvakajú všetko, čo vidia. Mladá dievčina vystúpi z auta v letnom tričku, spraví pár krokov, cvak na jednu stranu, cvak na druhú a už aj sadá do auta a odchádza. Mladý párik zaľúbencov dbá, aby mali fotku, ako sa bozkávajú pri lagúne. Keď sú spokojní s obrázkom, ruka v ruke odchádzajú. Predpokladám, že bozkávať sa na Diamantovú pláž. Hlučná rodinka sa postaví pred lagúnu, otecko dá mobil na statív a cvak. Spoločná foto je na svete. Deti ešte pobehajú po brehu za neustáleho pokrikovania mamky, zatiaľ čo otecko sedí na lavičke, fajčí a pozerá do mobilu.
Zídem dolu, tesne k vode. Rozmýšľam, ako by som do fotoaparátu dostala to, čo tu vnímam. Ten chlad, tie bizarné tvary plávajúce na hladine. Vidím, že nie som sama. Opodiaľ stojí fotograf a tiež pozoruje hladinu. Možno fotí čajky a kormorány, má poriadny teleobjektív.
Naraz sa sem dovalí päť dievčin s nejakej ázijskej krajiny. A začína kolotoč fotenia. Najprv každá sama, potom každá s každou, po dvojiciach, potom sa poprezliekali a znova. S úžasom sme ich s neznámym fotografom pozorovali. "That's terrible.", prihovorí sa mi a krúti hlavou. Áno, vidím to na cestách často. A spomenula som mu príhodu z minulého dňa. Šli sme k vodopádu Bruarárfoss. Predo mnou kráčali dve Nemky vo vážnom rozhovore. Dorazili sme k majestátnemu, tyrkysovo modrému vodopádu. Dievčatá vytiahli mobily, spravili si jedno selfie na drevenom moste nad vodopádom a odkráčali, bez jediného pohľadu na okolie, späť k autu.
Nechcem filozofovať a ani paušalizovať, ale keď vidím tú povrchnosť, to zameranie sa len na seba, je mi smutno. Cestujeme len pre to, aby sme si mohli vylepiť fotku na sociálne siete? V mnohých prípadoch asi hej.
Na záver
Akosi sa mi koniec tohto blogu zvrtol na zamyslenie sa o cestovaní, fotení... pretože som o tom práve na Islande uvažovala. Aj keď chodím po svete s ťažkým foto batohom na chrbte, skutočná krása a skutočný zážitok spočíva v samotnom spoznávaní, v splynutí s miestom, počasím, kultúrou. To stlačenie spúšte fotoaparátu a pekný obrázok je len čerešničkou na torte mojich prežitých okamihov. Máte to aj vy tak?
Viac obrázkov z Islandu nájdete v mojej galérii .
