Súostrovie Lofoty sa nachádza v Atlantiku, 100 - 300 km severne od polárneho kruhu, a je súčasťou Nórska. Tvorí ho päť hlavných ostrovov, pospájaných mostami a tunelmi a okolo 80 ďalších ostrovov, ostrovčekov, či skalných útvarov. Sú pozostatkom jedného z najstarších skalných masívov na zemi a jeho najvyšší vrch meria 1146m.
Teda, toto je len suchý opis, v skutočnosti sú Lofoty miestom malebných rybárskych dediniek, majestátnych, drsných vrchov, bielych pláží aj priezračne čistých fjordov.
Začiatkom februára sme sa sem s "plnou fotografickou poľnou" vybrali na desať dní fotografovať.
Hoci ostrovy ležia za polárnym kruhom, priemerná teplota v zimných mesiacoch je len okolo -1°C. Na svedomí to má Golfský prúd, ktorý tu spôsobuje jednu z najväčších teplotných anomálií vôbec. Kým napríklad v Kanade, alebo v Grónsku na rovnakej zemepisnej šírke panujú mrazy aj do mínus 30°C, na Lofotách je ľahko po nulou. Zažili sme to aj my, hneď na ceste. Kým pri prestupe v Oslo bolo -14°C, v oveľa severnejšom Narviku boli len -2°C.
My sme mali na počasie šťastie, všetko bolo pod snehom a bolo pár stupňov pod nulou. Niektoré dni snežilo, fúkal silný vietor, ktorý pocit chladu veľmi znásoboval, niektoré dni svietilo slnko. Keď už som pri tom slnku ... vo februári, čo je krátko po polárnej noci, sa slnko dostane nad obzor maximálne cca 40 stupňov. Takže pre fotografov panuje vlastne "zlatá hodinka" celý deň.
Bývali sme v typických červených rybárskych chatách nad vodou s krásnym výhľadom. Plne vybavená kuchyňa sa hodila, pretože ceny v reštauráciách sú vyššie, ako u nás. Napríklad za delikátny fishburger s trhaným lososom a kávu vo vyhlásenej Anita's Sjømat som zaplatila 22€. Hustá rybacia polievka vyšla na 30€.
Lov tresky má na Lofotách tisícročnú tradíciu. Ryba sem migruje v zime kvôli teplejším, nezamŕzajúcim vodám, čo prináša stabilné zárobky rybárom, aj obchodníkom so sušenou treskou, ktorá sa vyváža do celej Európy.
Lofoty sú čarovné, človek kde sa pozrie, tam by najradšej stlačil spúšť fotoaparátu. Preto je tu turistov dosť aj vo februári. Na vyhlásených "foto-spotoch" je plno, takže platí, kto prv príde, ten fotí.
Polárna žiara (aurora borealis) je úchvatné svetelné predstavenie. Aj my sme mali tú česť ju vidieť a nafotiť. Na pláži s dobrým výhľadom sa ten večer zišlo kopec lovcov. Od mobilových nadšencov z krajiny vychádzajúceho slnka, až po bláznov s desaťkilovou výbavou v batohu. Aurore sa veľmi nechcelo, najprv bola sotva viditeľná, po takmer dvoch hodinách vytvorila len jeden zelený pás. Všetci sa pomaly vytratili, ako para nad hrncom. My sme vytrvali. Ďalšiu nekonečnú hodinu sme buď skákali zmrznutí vonku pri statívoch, alebo čakali v aute a pozorovali hviezdnu oblohu. A potom sa to stalo. Žiara na pár chvíľ zatancovala svoje polárne tango a my sme ulovili pekné snímky.
Na Lofotách sa človek cíti ako v rozprávke. Dokonale vedia opantať svojou krásou. Nie sú prehustené hotelmi, penziónmi, reštauráciami a inými turistickými zariadeniami. Nóri majú v úcte toto výnimočné prírodné bohatstvo a nedevastujú ho kvôli ziskom nezmyselnou výstavbou. Udržiavajú svoje kráľovstvo hôr, fjordov a rybárskych dedín čo najviac nedotknuté.
Viac obrázkov z foto výletu na Lofoty nájdete v mojej galérii
