Do Bari sme leteli z Budapešti, skorým ranným letom. Prenajali sme si auto a vyrazili na vianočnú jazdu po Apúlii. Apúlia (taliansky Puglia) leží na juhovýchode krajiny, obrazne od ostrohy po opätok čižmy. Za necelé tri dni sa toho veľa nedá stihnúť, akurát pričuchnúť k atmosfére adventu na taliansky spôsob.
Šoférovanie je tu fakt zážitok. Už mám čosi odjazdené kade tade po svete, ale toto je adrenalín. Južanský temperament sa za volantom prejavuje rôznymi spôsobmi. Blinkre veľmi nepoužívajú, prednosť dávajú zriedka, obmedzená rýchlosť je pre nich nepodstatná a predbiehať cez dve plné čiary alebo na križovatke je úplne normálne. A trúbia. Na všetko, čo im stojí v ceste. Ak by ste sa tam vybrali, odporúčam požičať si malé autíčko. Niekedy sa treba predierať úzkymi uličkami a aj parkovanie je trochu jednoduchšie.
Polignano a Mare
Na prvé cappuccino sme si zašli do tohto malého mestečka, asi 30km južne od Bari. Bolo príjemné, slnečné ráno, uličky voňali čerstvo upečenými croissantami. Všade prázdno, iba pár dôchodcov postávalo na námestí a deti z materskej škôlky išli kamsi, rúčka v rúčke, s pani učiteľkou.
Monopoli
Pokračovali sme nazrieť do Monopoli. Má pekný starý prístav a opevnenie. Parkovisko je rovno v prístave. Bolo poloprázdne. Mimochodom, ak parkujete na bielych parkovacích miestach, tie sú zadarmo. Modré sú platené, treba pozrieť na parkovací automat, či len v týždni, alebo aj počas víkendu.
Locorotondo
Hovorí sa, že má najkrajšie historické centrum v celej Apúlii. Neviem to zodpovedne posúdiť, ale vyzdobené bolo naozaj bohato. Niekto by možno povedal, že gýč, ale k tým úzkym dláždeným uličkám a talianskej náture sa to tak nejako hodí. Škoda, že sme tu boli cez deň. Musí byť paráda, keď všetko ešte aj svieti...
Alberobello
Cieľom nášho adventného výletu bolo Alberobello. Mesto plné trullov :-) Trullo je malý kamenný dom so strechou ako čiapka trpaslíka. Je postavený bez použitia malty, alebo iného spojiva. Trulli sú hlavným ťahákom Aberobella. Je ich tu okolo 1400. V niektorých sú obchodíky, reštaurácie, alebo bary. V iných sa celoročne býva. Na rohu jednej uličky je dokonca "trullo siamese", dvojitý domček, ku ktorému sa viaže historka o milostnom trojuholníku dvoch bratov a jednej dievčiny.
Trulli sa začali stavať niekedy v 14. storočí. Tento spôsob výstavby - z vápencového kameňa bez malty - bol vraj praktický na rýchlu demontáž, aby miestni nemuseli platiť dane španielskemu miestokráľovi v Neapole za trvalé obydlia.
Alberobello bolo v roku 1996 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V jednom takom trullovi sme boli ubytovaní. Múry má naozaj veľmi hrubé, aby uniesli ťarchu kamennej strechy a tak sa trochu ťažšie vykuruje. Ale aj tak je to príjemná skúsenosť.
Cez víkend tu boli vianočné trhy. V stánkoch sa predávali hlavne miestne syry, klobásy, víno, olivový olej a cestoviny. Na jedenie bola foccacia, obložené pečivo, aj smažené zemiaky. Na námestí mali dokonca malé umelé klzisko a miestni hudobníci robili večer program. Ľudí tu bolo neúrekom, v piatok ešte fajn, ale sobota a nedeľa bola fakt hustá. Po ceste do centra prúdili obrovské davy turistov.
Ešte o tých cestovinách ... kraľujú tu orecchiette, v preklade "ušká". Prakticky nič iné sme za tie tri dni ani nejedli. Orecchiete con le cime di rapa je ten najtradičnejší variant. Rapa je nám nie veľmi známa divoká kapusta, alebo taký zvláštny druh brokolice. Mali sme ich aj na spôsob carbonara, so syrovou omáčkou a aj s rajčinovou omáčkou a mäsovými guľkami. Balíček orecchiette kúpite za 2 - 2,50€.
Alberobello je zaujímavé, malebné. Celé je prispôsobené turizmu, tak po prvom wau efekte možno príde trochu vytriezvenie. Veľa autenticity tu nenájdete. No výbornú kávu, skvelé jedlo a aj nové zážitky z tých milých trpasličích stavieb určite áno.
Matera
leží v regióne Basilicata, čoby kameňom dohodil (presnejšie asi 70km) od Alberobella. Tak sme si nemohli nechať ujsť príležitosť prezrieť si toto najstaršie mesto v Taliansku. Tá jeho prastará časť, dnes nazývaná Sassi di Matera (Kamene Matery), je vskutku krásna a tajomná, ale nebola vždy pýchou Talianska.
Naopak, žili tu najchudobnejší obyvatelia regiónu. Domy, alebo skôr akési jaskyne tesali priamo do skál a o príbytok s otrasnými hygienickými podmienkami sa často delili so zvieratami. Jediným zdrojom vody bola studňa na námestí a šírili sa tu choroby ako mor a cholera. Od ostatnej časti mesta bola táto mimoriadne chudobná a špinavá časť oddelená múrom. Nebolo to v podstate tak dávno - v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy nariadil vtedajší premiér vysťahovanie všetkých 12 tisícov obyvateľov zo skál do domov na náprotivnom svahu. Opustené obydlia postupne zrekonštruovali a dnes si môžu návštevníci prezrieť, ako hrozne sa tu žilo.
Matera je zapísaná v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a priťahuje nielen turistov z celého sveta, ale aj filmárov. Mel Gibson tu natáčal Umučenie Krista, kulisu tvorilo napríklad v bondovke Nie je čas zomrieť, či vo filme Ben Hur.
V polovici decembra, keď sme tu boli, nebolo veľa turistov. Tuk-tuky, ktoré vás vyvezú až na vrch ku katedrále, postávali pri kraji a v reštauráciách si každý bez problémov našiel miesto. Počasie slnečné, asi 15 stupňov, takže za mňa ideálny čas na návštevu. Myslím, že si Matera žiada dlhší pobyt, než pár hodín. Aby som vycítila toho ducha doby, ktorý je ukrytý v kameňoch, krivolakých uličkách, či príkrych, šmykľavých schodoch a aby som ho vedela zachytiť do fotografií tak, ako si zaslúži.
Už len záverom: Apúlia je zaujímavá časť Talianska a myslím, že ju môžem všetkým, čo radi cestujú, odporučiť. Je tam čo vidieť, a ak budem mať možnosť, rada sa tam vrátim. Emócie, vône a zvuky tých starých miest, dlhé tiene košatých olivovníkov, či reliéfy skalnatého pobrežia sú magnetom pre môj objektív :-)
Buon Natale, Puglia!
