Na predĺžený víkend nepotrebujete letieť na druhý koniec Európy. Wroclaw ponúka históriu, aj pohodovú atmosféru.
S približne 675-tisíc obyvateľmi je štvrtým najväčším mestom Poľska. Napriek svojej veľkosti však jeho historické centrum pôsobí príjemne kompaktne a väčšinu najzaujímavejších miest môžete pohodlne spoznať pešo počas predĺženého víkendu. Preteká cez neho Odra, ktorá tu vytvára množstvo ostrovov a ramien, pospájaných mostami. Je ich viac ako 130. Preto sa Wroclawi hovorí aj Mesto mostov.
História Wroclawi je pestrá. Mesto bolo súčasťou Poľského kráľovstva, Českého kráľovstva, habsburskej monarchie, Pruska aj Nemecka. Po druhej svetovej vojne pripadlo Poľsku a po ničivom obliehaní v roku 1945 sa muselo takmer celé obnoviť. Keď dnes človek sedí na krásnom, živom námestí pri dobrej kávičke a chrumkavých trubičkách s vanilkovým krémom (Rurki z kremem), len ťažko si vie predstaviť, že pred pár desiatkami rokov bolo zničených približne sedemdesiat percent mesta. Apropo, milo ma prekvapila aj miestna gastronómia. Napríklad také pirohy plnené kačacím mäsom a brusnicami. Na prvé počutie možno menej zvyčajná kombinácia, v skutočnosti však výborná. Poľská kuchyňa vie tradičné recepty podať moderne a veľmi chutne.
Dominantou námestia je nádherná gotická Stará radnica, ktorá patrí medzi najkrajšie svojho druhu v strednej Európe. Stavala sa takmer dve a pol storočia a na jej architektúre je to dodnes vidieť. Len pár krokov od nej stoja dva malé domčeky Jaś a Małgosia, po našom Janko a Marienka. Vyzerajú, akoby sa k sebe nakláňali a potichu si čosi šepkali. Kedysi tvorili vstup na stredoveký cintorín, dnes patria medzi najfotografovanejšie miesta vo Wroclawi.
Jedným z najmalebnejších miest je Ostrov Tumski – najstaršia časť mesta. Stojí tu majestátna katedrála svätého Jána Krstiteľa. Hneď vedľa nej sa ukrýva pokojná botanická záhrada a pri potulkách úzkymi uličkami narazíte aj na kostol sv. Idzieho, jeden z najstarších vo Wroclawi. S centrom mesta ostrov spája historický Most Tumski, ktorý bol kedysi známy ako most zamilovaných. A keď sa začne stmievať, objaví sa muž v čiernom plášti a cylindri. Lampár, ktorý už viac ako sto rokov večer čo večer ručne rozsvecuje plynové lampy.
A potom sú tu oni – wroclawskí trpaslíci. Nenápadné bronzové sošky, ktoré sa stali skutočným symbolom mesta. Ich príbeh siaha do 80. rokov minulého storočia, keď ich ako symbol recesie a odporu voči komunistickému režimu využívalo opozičné hnutie Oranžová alternatíva. Dnes ich je vo Wroclawi už viac ako tisíc. Každý má svoje meno, povolanie alebo vlastný príbeh. Vykúkajú spoza rohov, sedia na parapetoch či zábradliach, alebo strážia obchody, výklady či bankomaty. Je to milé a nápadité.
Pre tých, ktorí sa chcú aj trochu vyblázniť vo vode, ponúka Wroclaw jeden z najväčších aquaparkov v Poľsku s termálnymi bazénmi a všetkým, čo k tomu patrí.
Mám pocit, že Wroclaw sa nesnaží ohúriť za každú cenu. Svoju krásu odhaľuje postupne – ranným svetlom na fasádach historických domov, pokojom Ostrova Tumského, stovkami mostov, nábrežím, nenápadnými trpaslíkmi aj vôňou poctivej poľskej kuchyne. A práve preto sa mi tak páči.
