Tak mi príde trošku smutné, že v podstate by musel u psychológa sedieť pomaly každý človek, jedn preto, že má depresiu,pretože nemá prácu,druhý preto,že je prepracovaný, tretí preto,že nemá peniaze,štvrtý preto,že má peniaze,o depkách zo vzťahov ani nehovorím. Potom sú tu problémy s deťmi, z tých by tiež jeden musel chodiť terapeutovi a potom samotné deti, tak tie by z dospelých museli byť u terapeuta tiež. Ani netuším či je toľko terapeutov, ktorí by zvládali také množstvo pacientov a kto by potom dával psychicky do poriadku psychológov a psychiatrov.
V dnešnej dobe byť duševne zdravý je naozaj veľké umenie, nakoľko ľudia nevedia čoho prvého sa báť. No a v prvom rade je najväčší problém to, aby si ľudia dokázali priznať, že nejaký problém vôbec majú, že s ním potrebujú pomôcť a na koniec tú pomoc aj vyhľadať. I keď je pravda, že sa odvažuje viac ľudí navštíviť odborníka, stále ľudia trpia predsudkami z takejto návštevy. My si totiž veľmi ťažko priznávame, že máme nejaký problém. Začína to totiž tak, že človek svoje starosti a upadajúcu energiu ani nevníma. Prestanete sa tešiť do práce (dvihnite ruky, kto sa do nej tešíte ,veľa vás určite nebude :o) ),prestanú vás baviť veci, ktoré vás predtým robili bavili a tešili, začnete inak vnímať vzťah, kopia sa vám veci, ktoré ste inak vykonávali bežne. Ste rýchlejšie unavení a vyčerpaní.
Jeden čas som mala aj ja možnosť vyskúšať si antidepresíva po nesmiernej traume, ktorú som prežila. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že na mňa pôsobili dvomi spôsobmi, jeden z nich bol,že som bola maximálne ospalá a utlmená, takže som nevládala nič robiť a druhý bol ten,že mi bolo všetko lautr pečivo. Upozorňujem, že je to moja osobná skúsenosť, ktorá sa vôbec nemusí zhodovať s vašou. Netvrdím, že takto pôsobia všetky antidepresíva, ale na mňa účinkovali takto, takže inú informáciu podať neviem.
V pubertálnom veku som navštevovala psychologičku, vybrala som sa k nej sama bez vedomia rodičov, pretože som potrebovala pomoc s riešením istého problému. Ja osobne som v tej dobe bola sklamaná, pretože som nenašla u nej odpovede, ktoré som tak nutne potrebovala.
Dnes neviem aké pokroky sa urobili v tejto oblasti, no za tie roky som sa naučila,že najlepším psychológom som si ja sama. Je to možno omnoho ťažšie pozviechať sa z dna bez pomoci, ale mne to inak jednoducho nejde a s antidepresívami som sa dokamarátila.
Chcem vám povedať jedno, ak máte akýkoľvek problém, nesnažte sa ho v sebe dusiť, vystupňuje sa to do oveľa ťažšieho stavu, ktorý nebudete sami zvládať a navyše už nebudete mať jeden problém, ale možno desať.
Je potrebné si uvedomiť aj to, že iná osoba a je jedno či je to psychológ alebo ktorýkoľvek iný terapeut vám dokáže pomôcť iba v prípade, že si chcete pomôcť vy sami. Antidepresíva vás možno uvoľnia, lekár vás vypočuje, ale ten kto sa nakoniec musí rozhodnúť k zmene z depresie do normálneho stavu, ste jedine vy. Môžete mať vedľa seba svetovo uznávaného odborníka, ale dokáže vám pomôcť iba v prípade, že chcete.
Ľudia si totiž mylne myslia, že ak pôjdu k psychologovi, vyrieši ich problémy. Nie, nevyriešia, ale pomôžu vám efektívnejšie nasmerovať , aby ste vedeli svoje problémy vyriešiť. Ako si vybrať správneho psychológa netuším, žiadneho, ktorý má pozitívne výsledky nepoznám, liečim svoje depky sama a pomáham s nimi aj iným, no na to, treba asi mať diplom, aby človek mohol efektívne pomôcť.
Moja jediná rada na depresiu....nečakajte kým sa dostanete na úplné dno, vyhľadajte kohokoľvek kto by vám mohol pomôcť. Riešte svoje problémy okamžite, neodkladajte ich na potom .
Prajem vám, nech dokážete vyriešiť akýkoľvek problém. Zámerne tu nepíšem o ťažkých traumách, pretože to už je naozaj iná téma.
