Áno sú veci, ktoré sa dajú kontrolovať, no my sme akosi vzali za svoje, že musíme mať pod kontrolou skoro každý náš krok, či krok niekoho iného, každú udalosť, každú emóciu. Práve v sebakontrole a kontrole okolia strácame vlastnú bezprostrednosť, pretože ak konáme bezprostredne, nemáme tušenie aký bude výsledok.
A my potrebujeme vedieť a vidieť výsledok ešte predtým, než urobíme akýkoľvek krok. Keď už urobíme krok, kontrolujeme, či je tým správnym alebo nesprávnym smerom k požadovanému výsledku. Napríklad aj teraz pri písaní cítim ako sa vo mne všetko búri a ťaží ma to na žalúdku, len aby som odkontrolovala výsledok tohto čllánku, pritom viem, že najlepšie sa mi píše vtedy,keď iba píšem a nemyslím na výsledok.
Neviem prečo, ale napadli ma učenia bojových umení. Myslím, že to má súvislosť s filmom Pokojný bojovník, ktorý som síce videla stotisíc krát, ale ako vždy vravím..... vidieť,počuť a vedieť je jedna vec, ale prijať poznanie a zžiť sa s ním je niečo celkom iné.
Aspoň podľa mňa je správny bojovník ten, kto sa snaží mať kontrolu nad sebou samým, nie nad súperom, nie nad výhrou, ale nad krokmi, ktoré vedú k víťazstvu- tu som si uvedomila jednu dôležitú vec, ktorú som robila a napísala vyššie.
Celý život som sa snažila mať kontrolu nad všetkým vonku, chcela som kontrolovať to kam vedú moje kroky, chcela som kontrolovať to, ako ma vnímajú iní ľudia, chcela som kontrolovať jednoducho všetko a všetkých, okrem seba.
Najlepším príkladom kontroly a sebakontroly je zamilovanosť, iste ste už boli aspoň raz v živote zamilovaní. Človek doslovne "stratí hlavu", má nádherné pocity, motýliky v bruchu, zrazu sa aj 50-ročný chová ako pubertiak. V tejto fáze totiž svoju úlohu vo vás hrá kráľovná- duša. Všetko je krásne a váš život je zrazu iný, je nádherný a vy sa rútite závratnou rýchlosťou, ani netušíte kam. Nepozeráte sa na ľavo, na pravo, nevidíte nič a nikoho, iba objekt svojej zamilovanosti.Toho druhého vidíte maximálne dokonalého, bez jedinej chybičky, svet je krásny, ani neregistrujete to, nad čím by ste sa inokedy pozastavili. Jednoducho žijete svoj život na plno, práca vám ide ľahšie, problémy miznú, lepšie si vychádzate s okolím, pretože neriešite maličkosti a banality.
Problém nastane v momente, kedy nastúpi svoju činnosť kráľ - rozum a vy chcete mať veci pod kontrolou. Ak ste zamilovaní prvý raz v rannej mladosti, nástup kráľa - rozumu, prichádza neskôr ako keď sa zamilujete už po niekoľký krát, tam by som dokonca povedala, že je kráľ - rozum ten, kto nastupuje svoju vládu ako prvý.
Akonáhle ste nadstavení, že musíte mať život pod kontrolou, začnete kontrolovať dianie vo vašom vzťahu, necháte sa strhnúť a ovplyvniť vonkajším svetom. Zrazu vidíte partnerove nedostatky, počúvate od okolia ako k sebe nejdete, nájdete na ňom vlastnosti, ktoré sa vám nepáčia a tak príde buď fáza okamžitého rozchodu alebo pokusu toho druhého zmeniť na vlastný obraz. V dnešnej dobe kedy väčšina ľudí je buď bez partnerov, rozvedená alebo v nešťastnom vzťahu a vy vidíte iba vonkajšie dianie, robíte presne to, čo všetci a v hlave máte kód kontroly....ak to neukontrolujem, dopadne to tak ako u ostatných alebo načo vlastne vzťah, keď sa všetky rozpadajú? A tak kontrolujete seba, partnera, názory a postoje iných a v ilúzii, že máte všetko pod kontrolou žijete, kým sa vám domček z kariet nezosype. Zrazu zistíte, že nemáte pod kontrolou vôbec nič a to vás položí, pretože všetko okolo vás sa deje nezávisle na tom, či to máte alebo nemáte pod kontrolou. Možno prídete alebo neprídete na to, že ste nemali nič pod kontrolou celý život, ale čo je najdôležitejšie, nemali ste vlastnú sebakontrolu. Je niečo celkom iné ak sa kontrolujete, či robíte veci správne, či nespravíte chyby, pretože na toto všetko sa pozeráte z vonka. Je jedno, čo sa vám stane, kto vás opustí, kto vás nemá rád,kto vám ublíži, kto vás ohovára,komu sa nepáči váš spôsob života, to sú veci, ktoré neovplyvníte, no vašou sebakontrolou môžete ovplyvniť váš vonkajší postoj k situácii.
Krásny príklad toho, ako človek nemá nič pod kontrolou sú bábätká, práve oni prichádzajú, aby nás naučili, že nemáme pod kontrolou absolútne nič, ibaže to by sme si to museli najprv uvedomovať. Oni totiž spia kedy chcú, v najnevhodnejšej chvíli plačú, pokakajú sa práve vtedy keď nemáte po ruke nič, čo by ste im prezliekli, keďže sa im "zadarilo " aj oblečenie, vyžadujú si pozornosť práve vtedy, keď nám sa chce spať. Učia nás, ukazujú nám, no my nevnímame, pri nich sa akosi naučíme sebakontrole, ale na ostatné aplikujeme kontrolu, pretože máme starý známy strach, že niečo nebude podľa toho, ako si predstavujeme, ako chceme.
Ovplyvniť môžete iba váš postoj k situácii,k človeku, nie situáciu a človeka samotného, vlastne áno, môžete ovplyvniť, len sa potom nečudujte, že výsledok nie je taký, aký ste si želali. Ak niečo totiž vehementne kontrolujete a výsledok nie je taký, aký by ste chceli, spôsobí to smútok,hnev, nenávisť, strach a to sa vo vás drží roky. Očakávali ste výsledok a nevenovali pozornosť ceste, je jedno ako čo skončí ak si viete užívať cestu, no ak ste už po ceste k výsledku nešťastní, na jej konci šťastie nenájdete.