Renata Ifková
Každý niekde začína a niekde pokračuje
Nakoľko je tento prípevok úplne prvý na tomto blogu, rada by som predstavila zameranie mojich príspevkov a čo ma viedlo k tomu, založiť blog i tu na sme.sk . Každý z nás ide v živote určitou cestou a hľadá spôsoby ako sa k niečomu alebo niekam dopracovať či posunúť. Každý z nás má iný pohľad či už na svet a dianie v ňom, či už na svoje blízke okolie alebo na udalosti, ktorými v živote prechádza. Niekto pláva v živote ako ryba vo vode, niekto sa ním prediera ako zviera húštinou. Niekto vidí svetlo na konci každej tmy a iný vidí iba tú tmu. Dlhé roky som patrila k ľuďom, ktorí videli tmu i tam, kde jasne žiarilo slnko, prešla som mnohými húštinami, kým som prvý raz zazrela blikajúci plamienok svetielka v mojom živote. Keď sa pozriem spätne na smerovanie, mám pocit,že idem pospiatku ako rak, od nešťastia k šťastiu, ale každý ideme nejakým smerom a každý musí čo, to v živote zažiť, aby vedel čo je pre neho dôležité. Odkedy som sa ocitla vo svetle svojho života, začala som inak vnímať aj tmu, ktorá z času na čas príde. Pozerám sa inak i na udalosti, ktoré mi prídu nesmierne dôležité, pretože sa ma dotýkajú ako človeka žijúceho na tejto planéte.
