Je piatok večer. Pol druhej v noci. Sedím v „nočáku“ a moje myšlienky smerujú k jedinému, k mojej mäkkej teplej posteli.
Ďalšia zastávka ...
Nastupujú štyria ľudia. Medzi nimi aj dvaja statní páni. Nevšímam si ich, hľadím ďalej do tmy.
„Revízia cestovných lístkov“, ozve sa mi za chrbtom. Celým autobusom
prebehol šum „revízor a v nočáku?“
Otočím sa a pobavene sledujem slečnu, ktorá si zrazu spomenula, že chce vystúpiť. Nemá šancu. Samozrejme, že nemala lístok a pokuta ju neminula.
„Slečna, aj váš lístok poprosím“, obracia sa na mňa revízor so svojou žiadosťou.
S miernym úškľabkom typu – HA! Nič mi nemôžeš, mám túto cestu zaplatenú! – mu podávam električenku.
„Aj váš cestovný lístok poprosím.“
„Cestovný lístok? Aký lístok? Veď mám predsa platnú električenku!“
Tento raz si úškľabok našiel miesto na tvári revízora.
„Ak cestujete nočnou hromadnou dopravou musíte mať k električenke zakúpený hodinový, 22 korunový lístok.“
No fajn. Revízor mi vypísal pekný modrý pokutový bloček na 1 400 korún ... + cestovné.
Ako je ale možné, že napriek platnej električenke dostanem pokutu? Predsa, keď si ju kupujem, tak nemám mať starosti a výdavky z ďalšími poplatkami a cestovnými lístkami.
Doteraz nočná doprava fungovala aj bez 22 korunových lístkov a odrazu je to problém? A prečo by som si mala kupovať hodinový lístok ak cestujem sotva 10 minút? Väčšiu hlúposť som ešte nepočula a myslím si, že tomuto môže konkurovať málo čo.
