Počúvam to stále viac a viac, len to nevidno. Počúvam, ako sú ľudia nespokojní a nahnevaní na to, že je málo práce, že ľudia prichádzajú o prácu a nevedia si nájsť novú, že štát mrhá našimi daňami, že sa nedá normálne podnikať, že gauneri nesedia v base, že sa rozkráda, že sa korumpuje, že sú malé dôchodky, že školstvo nemá dostatok financií, že zdravotníctvo, ktoré je pre všetkých zdarma, nie je až tak zdarma, lebo si za niečo musíme platiť, že sa u nás skrátka žije horšie ako inde.
Kto za toto môže? Všetci TÍ, ktorí sú pasívni a nečinní. Všetci tí, ktorí sa nechali skutkami doterajších vzájomne vystriedaných vlád uvrhnúť do letargie. Nechali sa presvedčiť, že sa tu nič zmeniť nedá, lebo sa len vymenia figúrky. Nechali sa presvedčiť, že takto je to pre Slovensko najlepšie. To je dnes MLČIACA VÄČŠINA spoločnosti! Odkiaľ viem, že je to väčšina? Nuž, ukazujú to štatistiky účasti vo voľbách! Všetci TÍ, ktorí nechodia voliť, sú tá mlčiaca väčšina. A zvyšok sa musí podriadiť fanatickej menšine, ktorá si nasľubuje istoty a zabezpečí svoje. Alebo si vytvorí svoju novú opozíciu, či nového koaličného partnera v prípade svojho menšieho úspechu. Ale je to stále MENŠINA, ktorá diktuje kam a ako sa budeme všetci spoločne uberať. VŠETCI! Nie len tá menšina. Preto by malo byť každého vlastnou povinnosťou ísť sa vyjadriť, vyjadriť vo voľbách a to vo všetkých, ktoré nám naše právo umožňuje.
Ak budú ľudia mlčať, potom sa nemôžu čudovať! A nemôžu frfľať! Nemôžu ani nadávať a nemajú sa čo sťažovať. SAMI si sú na vine!
Ja som sa za svojho života naučil okrem iného aj to, že ak si niečo nevyskúšam, nemôžem tvrdiť, že sa to nedá, alebo že to nejde. Až potom, ako sa SÁM presvedčím, že to nejde, môžem si povedať NEDÁ SA TO, NEJDE TO. Takže ak to všetci neskúsime, nemôžeme povedať, že nebude zmena.
Ale aj v čase mimo volieb sa môže človek vyjadriť, môže kričať ak je nespokojný. Ak sa ku nemu pridá ďalší, a ďalší, a ďalší..., potom môžeme kričať všetci spolu a náš hlas bude silný a bude ho počuť všade! Potom sa už musí niečo stať. Musí prísť k náprave a to všetko zlo musí ustúpiť z nášho života.
Treba sa prebrať z letargie, treba sa zaujímať. Netreba sa však nechať oblbnúť tendenčne skreslenými informáciami a sladkými rečami klamárov a podvodníkov. Treba sledovať rokovania NR SR, treba sledovať originály tlačoviek, neskreslené vyjadrenia a na porovnanie aj činy ľudí nie len v politike, ale aj okolo seba. Treba sa pozrieť aj do minulosti, aby sa vedelo, ako sa ľudia chovali a čo pre iných urobili. Potom sa treba rozhodovať o budúcnosti.
Hlavne sa treba zobudiť!!!! ZOBUDIŤ!!! Zobudiť!!!
