Stále tak ostávajú dôvodné pochybnosti o funkčnosti, alebo skôr nefunkčnosti justičného systému.
Táto situácia priniesla v Parlamente dva návrhy na zlepšenie súčasnej situácie.
Jedným návrhom sú vyšetrovacie výbory NR SR, ktoré by mali dostať možnosť klásť otázky a žiadať odpovede, prečo sa v prípade koná tak, ako sa koná alebo nekoná.
Tento návrh akceptuje stav, že justičný systém je nefunkčný a spolitizovaný, pretože nemení samotný justičný systém. Ústava nám zaručuje rovnosť, ale takto vznikne situácia, že len niektoré vybrané prípady sa dostanú pod supervíziu parlamentného výboru a dá sa očakávať, že vo väčšine iných, menších prípadov, bude oveľa viac postihnutých syndrómom malého mesta, osobnými kontaktmi na lokálnej úrovni, a možno ovplyvňovaných lokálnymi oligarchami. Vyšetrovacie výbory NR SR budú teda vyšetrovať kauzy, ktoré sú zaujímavé pre politický boj politických strán, ale pre radového občana význam zrejme mať nebudú! Takže vyšetrovacie výbory NR SR neprinesú spravodlivosť pre všetkých na základe Ústavou zaručenej rovnosti.
Druhý návrh je na priamu voľbu generálneho prokurátora. Tento návrh prichádza v čase, kedy tak politici, ako aj média roky prinášajú podozrenia na prepojenia politickej moci s oligarchiou. Dosiahlo to taký rozmer, že už je to verejné tajomstvo. Ak politická moc koná na objednávku oligarchov a generálny prokurátor má obrovskú moc v monokratickej prokuratúre, tak netreba mať bujnú fantáziu, aby padli aj domnienky, že aj politická voľba generálneho prokurátora sa deje v tomto prostredí. Čo sa zmení, ak bude priama voľba generálneho prokurátora tak, ako je priama voľba prezidenta? Volebná kampaň bude stáť peniaze a nikto nedáva odpovede na otázky, odkiaľ má mať peniaze na volebnú kampaň povedzme aj nadpriemerne platený štátny úradník. Nikto nedáva odpovede na otázky čo má kandidát na generálneho prokurátora ľudom sľúbiť v kampani, pretože dodržiavať zákony je jeho povinnosťou. Nikto nedáva odpovede na otázky, či náhodou generálny prokurátor nebude v centre záujmu oligarchov resp. záujmových skupín, ktoré mu môžu pomôcť do kresla, možno s menšími nákladmi ako teraz, keď už nebudú potrebovať sprostredkovateľa -politické strany. Nikto nedáva odpovede na otázky či situácia, ktorá má vzniknúť na základe tohto návrhu, nebude oveľa horšia ako tá, ktorá je teraz!
Stále tu je ale možnosť reformy justičného systému tak, aby každý policajt, každý prokurátor a každý súd bol zárukou spravodlivosti.
Stále je tu možnosť vrátiť prokuratúru do stavu, v akom bola pred nástupom boľševickej totality po roku 1948 a teda vrátiť moc do rúk ľudu, pretože pred rokom 1950 mal občan právo podať občiansku trestnú žalobu.
Stále je tu možnosť na vývoj demokracie ako právneho štátu a táto možnosť je už od roku 1989, len politické strany sa bijú o ovládnutie systému, nie o jeho zmenu tak, aby slúžil spravodlivosti a najmä ľudu.
Doteraz ale stále bežíme po červenom komunistickom koberci v ústrety "šťastnej modrej budúcnosti“. Padáme na hubu, máme obité kolená, národ je znechutený, ale niet toho, kto vymení červený koberec!
