Vertikálne záhrady, teda zelený porast na fasádach obytných domov, či administratívnych budov sú zázrakom moderného architektonického dizajnu. Kvety sa rastliny vypestované na stenách budov skrášľujú ulice veľkých miest a ekologickým filtrom. Najdôležitejšie je to, že pre ich vytvorenie netreba hľadať nové pozemky. Sú vhodné nielen pri nových budovách, ale aj pri rekonštrukcii tých starších.
Administratívna budova Consortio v meste Santiago de Chile je jednou z najekologickejších budov vo svete. Šetrí 48% energie. Pravdepodobne najznámejšou vertikálnou záhradou vo svete je Musée du Quai Branly. Architektovi Patrickovi Blancovi sa podarilo nájsť vhodnú kombináciu 15 tisícok rastlín 150 druhov. Obopínajú budovu od základov až po strechu. Vymyslel aj nie jednoduchý systém zavlažovania. Ďalším dielom francúzskeho architekta je vertikálna záhrada múzea Caixa Forum v Madride. Budovu postavili v roku 1899. Keď sa jej strecha rozsýpala a potrebovala rýchlu opravu, prišiel s nápadom zazeleniť ju. Je na nej až 150 tisíc rastlín 250 druhov. Vytvárajú obrázok vo forme kvetu.
Ďalším zaujímavým prípadom problematiky opotrebovania konštrukcií budov našla architektocniká kancelária Gregory Polleta and Sung Jang. Pri dekorácii fasád budov firmy Louis Vuitton). Tvary kríkov môžu záhradníci meniť „skúsenými“ nožnicami.
Desať mladých dizajnérov v amerického mesta Boston sa rozhodlo, že verejnosti dokážu, že na prvý pohľad stará a bezvýznamná tehlová budova, môže dostať novú podobu. Na špeciálnych úchytkách sú na fasáde štvorce trávy, ktoré vytvárajú veľkú mozaiku.
Vlnivé steny obchodu Ann Demeulemeester v Soule v Južnej Kórei sú zo zmesi textilu a zemitých horník, na ktorých mnoho rokov rastie tráva. Zeleným nielen len vonkajšok budovy, ale aj vnútrajšok.
Architekt Kazuyuki Ishihara vytvoril projekt z názvom Green Door (Zelené dvere). Je to „chyža“ obratsená rastlinou sedum a machom. Rastliny zachytávajú slnečné lúče a udržujú v budove chládok.
V roku 1999 architekt Edouard François navrhol projekt obytného domu „Veža kvietok“ v Paríži. Dom ozdobil skrytými kvetináčmi, do ktorých posadil bambus. Tento nezvyčajný dizajn si architekt vybral preto, aby obytný komplex, ktorý je neďaleko parku, sa vlastne do neho organicky začlenil.
Tieto projekty sú inšpiráciou pre mnohých slovenských architektov, ale aj samosprávy na Slovensko. Podobné projektu môžu prispieť ku kvalite životného prostredia v slovenských mestách, nielen veľkých, ale aj tých menších. Prvou architektonickou kanceláriou, ktorá sa inšpirovala podobnými projektmi na svete boli architekti zo štúdia Cakov+partners v Bratislave.
