Turizmus s výnimkou Bratislavy žil hlavne z Čechov a Poliakov, niekde Maďarov. Všetci sa ocitli na opačnej strane mentálnej barikády Eura. Pamätáte sa ešte na ten rešpekt, čo sme mali z často lacnejších Rakúšanov? Euro rovná sa drahota, to som mal vtedy v hlave. Ak sa k tomu pridá hospodárska kríza, v ktorej turizmus je prvý zasiahnutý a posledný čo sa spamätáva, vidíme, že na rýchlu zmenu k lepšiemu môžeme zabudnúť.
Ale ak dnešný stav zvaľujeme iba na krízu, zakrývame si oči. Je tu viac dôvodov.
Prvým je „povestná slovenská pohostinnosť". Každý kto bol vonku vie, že je to blbosť. Ak vôbec sme pohostinní, potom naša pohostinnosť začína až za dverami našich domovov. Úroveň služieb je ťažko porovnateľná s okolitými krajinami.
Druhým je krátkozraká nanažranosť podnikateľov, ktorí kúpili napr. hotel v Bratislave, roky z neho iba ťahali peniaze, potom ho predali ďalej. Ceny izieb boli vyššie ako vo Viedni a hotely skoro stále plné. Úroveň služieb nebola rozhodujúca, lebo hostia sa pred recepciou tlačili. Dnes tie hotely potrebujú rekonštrukciu ako soľ, inak ich môžu zbúrať. A aj keby dali izbu za 40 Euro, jednoducho niet ju komu predať. Hotelierstvo nie je o peniazoch.
Často sa v poslednej dobe hovorilo o tom, ako Rakúšania ukradli ruských turistov z Tatier. Stačila im na to jedna sezóna. S alpskými hoteliermi dohodli ceny nižšie ako v Tatrách. S Austrian Airlines dohodli chartrové lety lacnejšie ako do Popradu. Spravili silnú kampaň v Rusku: od cestoviek až po koncového zákazníka. A v predvianočnom čase, keď my sme zavreli zastupiteľstvá a teda Rusi si nemohli zaobstarať víza, Rakúšania postavili v metre búdky, kde víza rozdávali.
Keď toto počujem, hovorím si: tak takto sa to robí! A vidím, že tretím dôvodom asi bude chýbajúce know-how. Nevieme, ako sa to robí. A to na všetkých úrovniach od vrchu až dolu.
Ale aj keby sme vedeli, kto by to urobil? Kto zmanažoval hotely v Alpách, Austrian a zahraničné zastupiteľstvá? Kto to všetko zorganizoval a zaplatil?
Poviem vám tajomstvo: v Rakúsku ale aj vo všetkých ostatných krajinách EU25 existujú organizácie, ktoré my nemáme. Volajú sa touristboardy alebo po novom Organizácie destinačného manažmentu (DMO). Viedenský touristboard má 150 zamestnancov a rozpočet 12 miliónov Euro. Aj ten v Innsbrűcku má 12M, keď už sme pri tých Alpách. Takáto organizácia je v každom mestečku a samozrejme aj na úrovni kraja, kde sa koordinuje spolupráca lokálnych organizácii. Na ich chod zo zákona prispieva branža, obec aj štát. Zriaďuje ich obec resp. kraj podľa zákona, ktorý vznikol v roku 1954. To iba pre predstavu, ako ďaleko sú pred nami. Nad týmito organizáciami je Austria Werbung - teda národná organizácia ako naša Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Všetko pod tým - telo a nohy pavúka - u nás chýbajú.
U nás niet nikoho, kto by robil marketing destinácií. Zaráža ma, ako málo hotelierov, majiteľov cestoviek až hore po štátnych úradníkov a politikov si to uvedomuje. Veď je to podobné, akoby slovenské banky nemali pobočky, ani bankomaty. Alebo akoby Volkswagen vyrobil autá a potom čakal, že si ich sem Európania prídu kúpiť. Bez marketingu, reklamy a predaja.
Jeden z problémov turizmu je ten, že mu každý rozumie. Všetci sme boli niekde na dovolenke a vieme posúdiť rozdiely. Ale črevá toho systému, ktorý sa volá turizmus, z pláže nevidíš. Nevidíš zákonodarstvo, nevidíš prácu marketérov, ani nevidíš to, že turizmus je najväčším svetovým priemyslom. Áno, väčším ako ropa, zbrojárstvo a spol. A je v ňom naozaj drsná konkurencia.
Aké je teda východisko z biedy? Ak hľadáme rýchle, tak obávam sa žiadne. A ak to s využitím potenciálu myslíme vážne, musíme sa stať európsky konkurencie schopní. Teda vybudovať podobné organizačné štruktúry a naliať do nich podobné peniaze a know-how. Pretože existujú aj nástroje na plošné zvyšovanie kvality, len sa žiaľ akosi samy nezavádzajú.
Ani nové zákony sa nezavádzajú samy. Pokiaľ teda hotely, reštaurácie, cestovky, vlekári atď. nezačnú kričať a búchať do stola, pokiaľ sa ani na smrteľnej posteli nespoja s „konkurenciou" a pokiaľ nepresvedčia vládu, že majú právo na takú podporu, aká je vonku štandardom, potiaľ bude slovenský turizmus biedu trieť.
