Už 22. apríla Zväz hotelov a reštaurácií, Bratislavská hotelová asociácia, Slovenská asociácia cestovných kancelárií, združenie prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov LAVEX a Zväz obchodu a cestovného ruchu upozorňovali na tlačovke v Bratislave na katastrofálnu situáciu v návštevnosti a tržbách. Udávali prepúšťanie, prepad tržieb, zatváranie prevádzok. Médiá im nevenovali veľkú pozornosť, snáď aj kvôli nízkej profesionalite tlačového výstupu. V zložke pre novinárov bola dvadsaťstranová zlátanina, kde každý si vylial srdce, a jasne formulované posolstvo chýbalo aj v príspevkoch diskutérov.
Žiadali znížiť DPH, znížiť odvody, zaviesť rekreačné poukážky pre rozvoj domáceho CR, zlepšiť propagáciu SACRom, zriadiť Radu vlády, prijať zákon o združeniach a podporiť pilotné projekty v destináciách s vysokým potenciálom. Všetky návrhy okrem zriadenia Rady sú útokom na štátnu pokladnicu. Nechce sa mi to počítať, ale ide o miliardy. Asi sa na mňa urazia, ale mali radšej napísať list Ježiškovi. Snáď každému je jasné, že takéto požiadavky sú nereálne. Rozumnejšie by bolo bývalo vybrať jednu-dve a poriadne zatlačiť. Odhadujem, že buď nevedeli vybrať najefektívnejšie, alebo sa dohodnúť. Alebo oboje.
Na záver tlačovej konferencie povedali, že sa listom obrátia na predsedu vlády. Som fakt zvedavý, čo im odpovie. Na stretnutí s ministrom hospodárstva (zväzy v rovnakom obsadení 21.5.) im tento prisľúbil účasť v spomínanej Rade. Nič viac. Nemenovaný účastník stretnutia mi hovoril, že vraj minister im otvorene povedal, že v čase krízy turizmus, ktorý tvorí iba 2,6% HDP nebudú podporovať. Turizmus vraj nie je priorita.
Nie je to novinka. Doterajšie vlády na turizmus zvysoka kašlali. Všetky do jednej.
Ak by som bol ja hospodárom v tomto štáte, určite by som rozmýšľal, prečo keď máme všetko okrem mora, turizmus u nás robí iba 2,6% HDP a v štátoch s porovnateľným potenciálom okolo 13%. A keby som sa rozhliadol ako je turizmus organizovaný vonku, na niečo by som možno prišiel.
Sotva sa dá prehliadnuť, že SACR má na marketingu 31 zamestnancov a Austria Werbung 240. Rozpočty sú v podobnom pomere. A ak chcete pikošku, potom pracovníčky SACR zabezpečujúce veľtrh v Berlíne (cca 2006, rok si už presne nepamätám) nemali ani len služobný mobil. Fakt.
Nemyslím, že by vláde mohlo uniknúť, že DPH na ubytovacie, stravovacie a iné doplnkové služby je v Poľsku 7%, v Čechách 9% a v Rakúsku 10%.
Nemyslím, že by sa dalo prehliadnuť, že nemáme marketingové agentúry (organizácie destinačného manažmentu) na úrovni regiónov, ani jednotlivých destinácií. Pre neodborníkov: je to približne ako keby banky nemali pobočky, ani bankomaty. V Rakúsku boli zriadené zákonom v roku 1954: sú v každej jednej dedine a majú more peňazí. Iba viedenská DMO má v roku 2009 rozpočet 27,1 miliónov € (teda 3 x toľko ako u nás celá SACR).
S takýmto výpočítavaním by som mohol pokračovať do aleluja. Vyplýva mi teda, že naši mali iné starosti, ako rozmýšľať o turizme. Iste, bolo treba prednostne riešiť priemysel.
Každému, kto turizmu aspoň trochu rozumie, je jasné, že bez zmeny postoja vlády a systémových zmien sa turizmus nikdy nepostaví na nohy. Príčinou nie je kríza, ale dvadsaťročná ignorácia elementárnych potrieb: turizmus totiž je priemysel (aspoň v zahraničí) a potrebuje profesionálny marketing a financie porovnateľné so zahraničím.
Je teda chyba vo vláde? Áno aj nie. Každý vie, že ak vláda niečo urobí, je to iba pod tlakom: spoločenským, alebo lobistickým. Spoločenský tlak neexistuje, lebo Slovák sa nesťažuje. Nesťažoval sa na dereši, prečo by sa mal na podpore? A lobovať nemá kto, lebo turizmus nemá veľkých hráčov. Profesijné zväzy, ktoré lobujú vonku, majú u nás asi taký politický výtlak, ako loďka z novín.
Vlastne sa ani veľmi nedivím. Pozrite sa na ich stránky a pochopíte. Ako za socíku. ZHR SR na svojich stránkach píše, že zastupuje odvetvie, ktoré má 5 tisíc zamestnancov. Pritom podľa Štatistického úradu je ich 50 000, a ďalších aspoň 2 x toľko vytvára v dodávateľských odvetviach. Najčerstvejšia aktualita na stránke je zo 17.2. Vyššie spomínanú tlačovú správu som na nej nenašiel dodnes. S členskou základňou ju ZHR neprebral a na maily vlastných členov, ktorí volajú po zlepšení, neodpovedá. Jediná komunikácia s členom je teda asi faktúra za členské a valná hromada. Keby hovorili za členov a členovia by za nimi jasne stáli, mohli u ministra inak obstáť. Možno.
Bratislavská hotelová asociácia má dnes 9 členov. Ostatným bratislavským hotelom sa členské zdalo byť privysoké (pamätám sa na návrh jednej riaditeľky, že by dala tak 5000 ročne). Keby ich bolo viac a vytvorili by spoločenský tlak, možno by včera prešiel na Bratislavskom samosprávnom kraji projekt, ktorý hovoril o vzniku DMO v Bratislave. Poslanci ho neschválili. Vraj máme problémy so školami, sociálnymi službami, tak načo by komu bolo DMO! Prakticky to znamená, že ani v tomto volebnom období v Bratislave nebude nič.
Je teda chyba v profesijných organizáciách?
Nie! Chyba je vo vás, vážení hoteliéri a majitelia reštaurácií. Máte také organizácie, aké si zaslúžite. Nemému decku ani vlastná mater nerozumie. Bojíte sa otvoriť si hubu a žiadať to, na čo máte právo. Od zväzu, ktorý platíte, rovnako ako od vlády. Nemáte chuť sa angažovať v činnosti zväzu, urobiť niečo pre spoločnú vec. Nemáte na to čas.
Necháte SACR promovať Slovensko v Číne, hoci ste v hoteli Číňana nikdy nevideli. Ste ticho, keď promuje Košice v Košiciach. Pokrčíte plecami nad neexistenciou „združení cestovného ruchu" a zákona o turizme. V diskusii na konferencii o turizme ste ticho, keď minister ku kríze hovorí frázy typu „sme jedna veľká rodina" (Jahňátek, TREND 2009), a potom do štvrtej ráno plačete v bare. Ako za socíku.
Prepúšťate ľudí a zatvárate penzióny; hneváte sa na vládu, alebo ste zúfalí. A mlčíte.
Ide nám o krk, a už 20 rokov stále mlčíme. Som zvedavý kedy sa to zmení.
P.S.1 Ak chce niekto v príspevkoch opäť prísť s na Slovensku obľúbenou tézou, že za všetko môže nízka kvalita služieb, nech si naštuduje akú úlohu v manažmente kvality v zahraničí hrajú DMO, ktoré u nás neexistujú, lebo ich nikto nezriadil a profesijné organizácie, ktoré u nás de facto neexistujú. A sami hoteliéri, ktorí sa boja kritizovať rovnako, ako kritiku prijať.
P.S.2 Prosím branžu, aby diskutovala na adrese hotelblog.sk
