Na základe týchto okolností je aj názorové rozloženie obyvateľstva rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina je orientovaná pro-Európsky ( západná časť štátu) a druhá skupina je orientovaná skôr pro-Rusky (čiastočne stred a východ štátu). Tieto skutočnosti sa potvrdzujú aj vo výskumoch verejnej mienky a v posledných dňoch aj na námestiach rôznych ukrajinských miest, najmä v Kyjeve, kde sa na protestoch zúčastnili stotisíce demonštrantov.
Zaujímavú stratégiu zvolil samotný Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, ktorý na poslednú chvíľu odmietol podpísať asociačnú dohodu, teda obchodnú dohodu Ukrajiny s EU, ktorá by ju postupne pripravovala na vstup do spoločenstva. Tým si ale nechal otvorené dvere pre nasledujúce rokovanie s predstaviteľmi EU už len z toho dôvodu, že podpísanie dohody bolo na spadnutie. Ďalší zaujímavý a možno aj strategický krok spravil Janukovyč v trpezlivom čakaní na vyhrotenie situácie, ktorá prebiehala takmer na všetkých námestiach ukrajinských miest, v podobe demonštrácií podporovaných ukrajinskou opozíciou. Po celý tento dlhý čas, kým viedol Janukovyč rokovania s EU a kým prebiehali protesty, v tichosti, za chrbtom verejnosti dohodol Janukovyč spolu s ruským prezidentom Vladimírom Putinom podpísanie „bratskej" zmluvy, ktorá zahŕňa zníženie ceny plynu dovážaného z Ruska na 1/3 pôvodnej ceny a pôžičku pre Ukrajinu, ktorá sa ráta na miliardy euro. Vladimír Putin bol v týchto udalostiach tichým hráčom, ale o to podstatnejším. Hlavným Putinovým zámerom je dnes vytvoriť takzvanú Euro - Ázijskú úniu, ktorá by bola protiváhou dnešnej Európskej únie a zároveň by nadväzovala na pozostatky Sovietskeho zväzu. Počínanie si Ukrajinského prezidenta v tejto situácii nemožno označiť ako konanie vo svoj vlastný prospech, alebo konanie nelogické, práve naopak. Janukovyč potvrdil, že je skúseným štátikom a aj napriek svojmu pro-Rusky orientovanému postoju zabezpečil pre Ukrajinu výhody a tiež nechal ľudí vyjadriť svoj názor, do akej miery, to už je diskutabilné. To čo bude s ukrajinskou exekutívou v najbližších mesiacoch je naďalej nejasné.
Ukrajina je štát, ktorý má takmer 50 miliónov obyvateľov a so svojim vnútorným trhom a kapitálom, ktorý sa kumuluje na jej území by bola pre EU veľmi dôležitým článkom. To isté platí aj o Ruskom postoji. Problém je však ten, že samotná Ukrajina nie je v predstave svojej budúcnosti jednotná. Západná časť sa hlási k Európe, európskym tradíciám a k Európskej únii, zatiaľ čo východná časť štátu je orientovaná značne pro-Rusky. Pri situácii, ktorá je dnes aktuálna môžeme hovoriť o tom, že sa Ukrajina nachádza na križovatke dejín a sama si musí určiť, ktorou z ciest sa vydá. Hlasy volajúce po tom, či onom sú na Ukrajine dosť silné a je pravdepodobné, že aktuálny stav nebude na Ukrajine prítomný na veky a bude potrebné, aby nastala nejaká zmena, ktorá tento stav vyrieši.
Politická analýza Ukrajiny
Ako som už spomínal vyššie, Ukrajina sa dnes nachádza na križovatke dejín, čo znamená, že si musí sama vybrať na ktorú stranu sa pridá. Buď to bude Ruská Euro - Ázijská únia, v ktorej nebude mať Ukrajina tak silné slovo, ako si možno predstavuje a už teraz je zrejmé, že hlavným lídrom tohto bloku bude Rusko (poprípade Čína, Putinove zámery sú zatiaľ nejasné). Alebo sa Ukrajina pridá do spoločenstva Európskej únie a so svojím vysokým počtom obyvateľov a svojou strategickou polohou voči Rusku bude dôležitým článkom spoločenstva, ktoré jej prinesie aj určité záruky v rámci demokratického a ekonomického vývoja. Vieme, že ukrajinský ľud je rozdelený na dva tábory, ktoré sa hlásia k obom variantom. Ktorákoľvek alternatíva, ktorá by sa na Ukrajine udomácnila by znamenala nespokojnosť jedného z táborov. Domnievam sa preto, že je viac než pravdepodobné, že v horizonte budúcnosti Ukrajina stratí svoju celistvosť, ako suverénny štát a rozpade sa na dva Ukrajinské celky. Jeden celok bude západný, ten sa neskôr pridá k EU ako jej ďalší členský štát so všetkými podmienkami, ktoré prináležia členským štátom EU. Druhý celok bude východný a pridá sa k Ruskej Euro - Ázijskej únii, ktorá ho zastreší ekonomicky a pravdepodobne sa bude v tomto útvare platiť ruskou menou. Takéto rozdelenie nie je vylúčené, ale otvára viacero otáznikov, ktoré bude nutné riešiť. A to najmä fakt, že Ukrajinu netvoria národnostné menšiny, ale Ukrajinský národ, ktorý je rozdelený jedine vo svojich názoroch na smerovanie štátu.
Možné riešenie
Vytvorenie dvoch štátov s obyvateľstvom jedného národa, navzájom izolovaných by bolo veľmi neefektívne a nepraktické. Existuje však jedno východisko, ktoré by sa na tento príklad dalo aplikovať a ním je Ukrajinská konfederácia. Západný a východný útvar by tým pádom spadali pod jeden štát, v ktorom by ale fungovali tieto dva celky samostatne, v prostredí iných politicko-ekonomických zoskupení. V praxi by to znamenalo, že by Ukrajina zostala jednotná v niektorých bodoch spoločnej politiky a ostatné záležitosti by si spravoval každý útvar zvlášť. Východní Ukrajinci by mali umožnení voľný pohyb do oblasti západnej Ukrajiny a v budúcnosti tým pádom aj do EU a tak isto by mali západní Ukrajinci umožnený voľný pohyb vo východnej časti a v budúcnosti možno aj v nejakom inom politicky - ekonomickom celku. Prechod tovaru a služieb z jednej strany na druhú by bol samozrejme upravený prísnejšie. Takýto vývoj by bol pre Ukrajinu určitým kompromisom a zadosťučinením a navyše by samotným Ukrajincom pomohol rýchlejšie a lepšie vyrásť demokraticky, ekonomicky a najmä by vytvoril precedens, ktorý nemá v novodobej histórii obdobu.
Autorom článku je Igor Melicher
