Kľačať už nestačí zazneli polnice
zo siedmych pečatí plní strach ulice
sedem čiaš vylialo obsah svoj na ľudí
všetko čo zostalo sa s hrôzou zobudí..
Rieky skrvaveli -slnko divne blčí
nohy zdreveneli snáď v predsmrtnom kŕči
tráva spráchnivela od toľkej páľavy
zem k nám potratila obsah svoj žeravý
síra dym plamene zachvátili mestá
na šelme sa vozí predajná nevesta
v purpure šarláte zdobená perlami
v ruke pohár smilstva otŕča pred nami
koketne sa smeje nadržane hostí
čvargu bez nádeje čašou ohavností..
/Vraj nech si užijú veď za chvíľu budú
všetci predvolaní k poslednému súdu../
Kde len v toľkom zmätku človek hlavu zloží
keď ho naháňajú štyria jazdci Boží
aby vyplienili všetky chlievy zeme..
čo sme si zasiali trpko teraz žneme..
Už dosť bolo klamstva a planých sľubov
čaká nás len plač tma a škrípanie zubov..
Asi neobstojím tiež pred sudcom Božím
aj tak túžby svoje do modlitby vložím:
Učiň Pane pokoj na modrej planéte
viem hoci nehodní radi sme na svete
prosíme Ťa svorne čierni -bieli-gypsy
osloboď nás z útrap apokalypsy..
S nádejou spíname ku Tebe dlane
kým sa vôla Tvoja skutkom stane..
