Havrania

Už zlietajú sa havrany

a nebojácne do mňa ďobú

nekompromisne do rany

krákajú všetku svoju zlobu

a zabúdajú na pravidlá

keď uhýbajú do strany

vnímam už iba lesklé krídla

a dotieravé havrany

už ma aj úsmev poraní

a vľúdne slovo núti k plaču

keď požieračné havrany

zacítia obeť rýchlo skáču

možno sa takto nedožijem rána

vo svete plnom pustoty

počkám si pokým od havrana

dostanem ranu istoty

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Povedala mi dobrá známa

nosím to v sebe od včera

že nemám myslieť na havrana

ráno múdrejšie večera

že nie všetko je v čiernom súkne

a život rád obrúsi nám hrany

dobrým aj zlým raz srdce pukne

a nežijeme pre havrany

Skúsim kráčať bez svojich múk

v ústrety pokojnejším dňom

memento strčím za klobúk

v počernom pierku havraňom...:-)