Záhrada plná lampiónov
tak to už býva na slávnosti
svietiš iba Ty v stovkách hostí
kto by sa teraz náhlil domov
-keď prísľub lieta ovzduším..
Nálada? Mrzne romantika
vášeň má krehkosť mínometu
prednesieš prozreteľnú vetu
už sa trieštime už to tiká
-čo bude zajtra netuším..
Osud to navždy rozsúdi
nie sme poslední ani prví
no nedorežú sa v nás krvi
drobné loptičky v osudí
-znavené telá bez duší..
Už navždy zmizli lampióny
včely sa roja v divom sleze
dávno nesnívam o syntéze
mám svoje osamelé zóny
-nech ma v nich nikto neruší..