Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(8)
Roky ma tíško tlačia nadol
každý /k/rok bližšie k svojej zemi
ku ktorej som už stokrát padol
prehliadaný a nevidený...
Dlhší čas majú vzdialenosti
a kopce vyššie vrcholy
som na pokraji šialenosti
chodiacej živej mŕtvoly...
Ja nahý Adam v chráme Sixta
spod ruky Michelangela
len monodráma možno ixtá
ktorá svoj koniec vedela...
Boh mi už ruku nepodá
ukrýva sa mi v nedohľadne
a žiadna šťastná náhoda
trudnom útočí bezohľadne...
Roky ma tíško tlačia k zemi
pád k rodnej hrude do hrádze
a navôkol sú všetci nemí
iba ja šepkám: nevládzem...
A smutné oči upriem k nebu
pod paľbou rôznych ortieľov
s otázkou či sa smútky vstrebú
v vzkriesení padlých anjelov.../?/
