Písmo:
A-
|
A+
Keď som bol malý nezbedník
spomínajú dnes najbližší
bolo ma plno samý krik
kým som nezaspal na plyši...
Tíšil ma veľký medvedík
líška mačka i mäkkýši
tí všetci ovládali trik
nepokoj v ticho povýšiť...
Spokojne na mňa hľadeli
gombíkovými očkami
prešlo už mnoho nedelí
úpek sa striedal s vločkami
láska s rozchodmi nanajvýš
míňali sa dni za dňami
ku šťastiu chýbal iba plyš
v pocite nežnej ochrany...
Ovládať jemné tajomná
dobré od zlého rozlíšiť
vie symbióza vzájomná
čo vyrastala na plyši...
Plač sa za chvíľu utíši
netreba žiadne záruky
ponorom prejdi po plyši
a pokoj chytíš za ruky...
