Písmo:
A-
|
A+
Náhle zahorkli olivy
vietor čo do nich šelestil
utiekol chvatom horlivým
pred prahom Tvojej bolesti...
...mám v sebe tisíc zabudnutí
i zakopnutí vlastnou vinou
výčitiek sľubov žiaľov pnutí
v zástupe márnotratných synov...
...kto Ťa už teraz uháji
keď každý iba podozrieva
Tvoji dvanásti šuhaji
mlčia kým kohút nezaspieva...
...mám v sebe tisíc zamlčaní
výkrikov zašlých bez stopy
som tichý svedok Getsemany
svojej súkromnej potopy...
...mlčíš a chystáš svoje bedrá
nestriehneš kto ti ublíži
na plecia berieš ťarchu cédra
kľačíš i padáš pri kríži...
...mám v sebe tisíc pokleskov
nosím si v sebe stopy biedy
a nesplnených záväzkov
nevzoprel som sa hlasu čriedy...
Zahorkli náhle olivy
vietor čo do nich šelestil
utiekol chvatom horlivým
pred prahom Tvojej bolesti...
