Olivy

Náhle zahorkli olivy

vietor čo do nich šelestil

utiekol chvatom horlivým

pred prahom Tvojej bolesti...

...mám v sebe tisíc zabudnutí

i zakopnutí vlastnou vinou

výčitiek sľubov žiaľov pnutí

v zástupe márnotratných synov...

...kto Ťa už teraz uháji

keď každý iba podozrieva

Tvoji dvanásti šuhaji

mlčia kým kohút nezaspieva...

...mám v sebe tisíc zamlčaní

výkrikov zašlých bez stopy

som tichý svedok Getsemany

svojej súkromnej potopy...

...mlčíš a chystáš svoje bedrá

nestriehneš kto ti ublíži

na plecia berieš ťarchu cédra

kľačíš i padáš pri kríži...

...mám v sebe tisíc pokleskov

nosím si v sebe stopy biedy

a nesplnených záväzkov

nevzoprel som sa hlasu čriedy...

Zahorkli náhle olivy

vietor čo do nich šelestil

utiekol chvatom horlivým

pred prahom Tvojej bolesti...