Písmo:
A-
|
A+
Dohára uhoľ čo priveľmi pálil
tmou sa vnárame do samoty
hmlu v údolí čo sa husto valí
pokrájam nožom neistoty...
No s odhodlaním bez súcitu
dorežem smútok do špiku
nezrie už jas slnečného svitu
nenájde cestu úniku...
V brieždivom rannom zorení
rozhorí možno vatra nová
v iskrivom prudkom plameni
nádejám nazriem do beľčova..
