Písmo:
A-
|
A+
Opúšťam vás popínavé koruny
farbím sa do zlatej Renoiara
ševelí mi vietor svoje rozumy
že mu nepasujem do herbára..
hoc vo mne znie symfónia o vesne
zubatý jas však už žilky suší
zavriem oči pokým dolu neklesnem
že to bude skoro matne tuším...
Šúverím sa kde mám svoje korene
vyplačem zemi žiale osud hmlistý
zmierim sa s vyústením jesene
a príjmem údel ako všetky listy...
