Písmo:
A-
|
A+
Maľuješ rieku čo zaplavuje telo
prílivom jemná zobudená zrána
pár ťahov štetcom vyjadruje prelom
keď večerom je zo mňa kurtizána
Možno som iba prelud jednej ulice
a tuším že čas mi všetko zráta
baví ma ale strúhať pózy svätice
kde vládne purpur a benátska zlatá
pre Teba zopnem ruky svoje spod kríža
zo šiat Ti kričí mužná vôňa chlapa
a na pozadí jasnomodrej z Paríža
kľaknem ku nohám odhodlaná chápať...
Aj mandolíne ešte brnknem na struny
s úsmevom čo vie iba koketa
Ty zatiaľ zrátaš všetky farby lagúny
pokým odkráčaš navždy do sveta..
Sama som a taká nepodstatná
zmizol si ľahko voľne adagio
cítim ťa iba z farebného plátna
chýba mi Tvoja neha Caravaggio....
