Písmo:
A-
|
A+
Rozpoviem lesu čo ma trápi
čo sa vždy ťažko hovorí
prečo sú smutní veľkí chlapi
pošepkám stromom do kôry..
Vyobjímam ich hrubé kmene
voňavé túžbou silice
tíšia ma v listoch silné nemé
tečiem v nich prúdom živice.
Rozpoviem lesu čo ma súži
keď pokľaknem si ku koreňom
rozmýšľam v tichu ako muži
v tajomnom spytovaní nemom..
Hora počúva oblápa ma
tým slovám ľahko uverí
že sa tiež cíti občas sama
vraj najmä keď sa zvečerí..
V korunách živý trilkot vtáčí
tu miesta na trudnosti nie sú
nezadúšaj sa v svojom plači
rozpovedz svoje smútky lesu..
