Písmo:
A-
|
A+
Soboty nedele
vyšíva košele
spriada niť
sporo odetá
v sny ho zapletá
milý príď..
Zo zimy do jari
úsmev na tvári
tisíckrát
k túžbam zalieta
sporo odetá
maj ju rád...
Z jari do leta
sporo odetá
bežala
tušenie o tom
čo bude potom
nemala..
Lúka pokosená
zavoňali sená
láka stoh
sporo odetú
láskou zomletú
vidí Boh..
Z leta do jesene
zažltli jasene
-celý rad
sporo odetú
víry zametú
nastal chlad..
Z jesene do zimy
pohybmi ladnými
spriad niť
už len neveľkú
šije košieľku
ak chceš príď..
V skorom predjarí
úsmev vyčarí
detský plač
už sa babuší
so smútkom v duši
vie čo si zač..
Z jari do leta
sporo odetá
bežala
tušenie o tom
čo bude potom
nemala...
