Písmo:
A-
|
A+
Pole horelo v kvete divých makov
sokol plachtivo kľzal nad posedom
aj Boh si zdriemol s uspávankou vtákov
v lenivom letnom podvečere bledom
Padli sme k zemi jak pod kosou klasy
žnúci úrodu čo v nás dlho zrela
kypeli vášne ktoré čas v nás kvasil
vtláčal som v hlinu torzá Tvojho tela
V jedno šerenie stíchol štebot vtákov
sokol už kdesi v skalných bralách hniezdi
v tabak sčerneli lány divých makov
Boh zastrel nebo pozhasínal hviezdy
Každý z nás v sebe asi nosí
letné príbehy podvečera
keď brodiaci sa hlinou bosý
kreslí obrazy ktoré zažil včera....
