Narážajú utópie
v mysliach našich o útesy
že jeden cit neprežije
ma naoko málo desí
vyparím sa z Tvojej hlavy
poblúdený v tmavých nociach
sublimujem do predstavy
že je dávno po Vianociach
rozplyniem sa do priestoru
získavam nad sebou dosah
nezničený do úmoru
zhodím kliatbu Sizyfosa...
-----------------------------------------------------------------------------------------
Ranné ticho vedie monológ
trápim sa a niet sa kam schovať
hoc spísali sme spolu nekrológ
chcem sa zas s Tebou sublimovať....