Každý má čo si zaslúži
ak sa sny občas rozplynú
zváľané v blate kaluží
všetko má svoju príčinu...
Zemská tiaž ťa vždy preváži
ohneš k pokľaku kolená
na chrbte tisíc závaží
a túžba aj keď zlomená...
A predsa básniš o výši
a o nádeji šepnú pery
v modlitbe čo ju povýši
do nadoblačnej atmosféry...
A ak sa aj sny rozplynú
zváľané v blate kaluží
všetko má svoju príčinu
a každý čo si zaslúži...