Som námesačný
poslepky Ťa hľadám
maľujem do tmy
nežné kontúry
zapĺňam priestor
nadoblačný
v hlbokom spánku
čas ma nesúri...
Osvetľujú ma
letné nočné žiary
vystieram ruky
robím neplechu
v očiach mám lesklý
nádych po jantári
keď prechádzam sa
bosý po plechu...
Nad hlavou
stovky netopierov
vyrušil som ich
v prítmí komína
škriekajú kráčaj
ale s mierou
za chrbtom ma už
ráno omína...
Odkladám sny
v zobudenom chvate
kresby zbielila
tieseň pochmúrna
len jantár svieti
v klope na kabáte
to nosím v sebe
prísľub nocturna...
Zas námesačný
povidne Ťa hľadám
do svetla kreslím
nežné kontúry
zapĺňam priestor
pod oblačný
s ochranou luny
čas ma nesúri...