Písmo:
A-
|
A+
Je tak sama zadumaná
brodiaca sa v ťažkom snehu
prižmuruje tmavé očká
tvár nastaví bielym vločkám
vychutnáva chladnú nehu
smútku čo si na ňu počkal.
Zadumaná a tak sama..
Zatúlaná v tenkom svetri
pripomína snehuliaka
nevie ani na čo čaká
možno iba jarné vetry
šancu čo už neodláka.
Zatúlaná a tak sama..
Tak sama a zaslzená
kapra nakŕmi vo vani
bez zvukov otvára s ním ústa
takto to robí od vlani
po spleti mnohých sklamaní
cíti sa prázdna a tak pustá
a nečaká ju žiadna zmena..
Je zaslzená smutná žena..
Zadumaná a tak sama
rozbehla sa po úbočí
má neprítomné divné oči
a na všetko je odhodlaná
zadumaná a tak sama
vykročila do neznáma...
