Zbytočný

Dohára ticho novembrová sviečka

prší kde vládli letné suchá

živej vody však nikde niet

som ako vyziabnutá mucha

túžiaca rýchlo doletieť

tušiac že zimu ťažko prečká..

Vtiahnutý duchom arboréta

porátam kvapky vo fontáne

tiež miznú navždy stečúc niekam

netušiac čo sa s nimi stane

ale veria že prúdia k riekam

v tej večnej naivite sveta..

V sychravý večer zmätočný

lámem sa ako oplátka

vyzliekam na Adama vnútro

zbavený svojho pozlátka

priznanie kričí z mojich útrob

že bez Teba som zbytočný..