Keď pery špúli
šepká že zostali sme sami
nežne sa túli
je proti nám kto nie je s nami...
Zatláča na mňa ťažkú duchnu
keď prázdno vo mne zavýja
tumory smútku kvitnú-puchnú
ležím v polohe embrya....
Pohládza ma na bledé líce
odoprie svetlo vlhkým očiam
pozabíja aj okenice
myšlienky nech len ku nej bočia...
Spokojná keď mi hlavu íska
a keď mi v žilách klokotá
keď na mňa dýcha celkom zblízka
samota môjho života....