Písmo:
A-
|
A+
Očami popasiem baránky na nebi
zhŕkli sa z košiara nebeskej oblohy
vietor ich rozháňa ten pohľad velebím
slnko mi nezbedne šteklí bosé nohy....
Nablízku v rybníku beží koncert žabí
na vodnú operu sú zvedavé aj pstruhy
prejdem potichučky nevyruším aby
mohol som sa kochať ja ale aj druhí....
Napijem sa vody v studničke z prameňa
tá ma neomrzí veď má príchuť lesnú
ochladí mi vnútro aj spálené ramená
ktoré pre jej sviežosť až ku zemi klesnú...
S kukučkou preberiem poveru prastarú
vraj koľko rokov ešte
budem tlačiť káru
po svojej ľudskej ceste...
Nechávam trápenia pod korunami stromov
keď v ústach premieľam kyslú príchuť štiaľov
kým sa naplnený opäť vrátim domov
ešte na horizonte pokochám sa diaľou....
