Tie oranžové skaly na slnku úchvatne kontrastujú s bielym snehom a stromami:


V 80-tych rokoch bol Aspen vyhľadávaným strediskom známychosobností, natočili sa tu viaceré filmy, proste stal sa vo sveteznámym, hlavne kvôli americkým hviezdam, ktoré ho navštevovali. Na jehosvahoch ste mohli stretnúť amerických politikov, hviezdy šoubiznisu,celebrity, proste kopec zaujimavých ľudí. Na miestnom letisku kľudnemohli vedľa seba odpočívať špeciály známych hercov, či spevákov.
Vybralisme sa teda do Aspen Highlands, jedného zo štyroch stredísk tvoriacichveľaznámy Aspen. Pokiaľ sa sem chystáte z Denveru, cesta vám zaberieokolo piatich hodín. My sme išli z Copperu, menšieho strediska popriznámejšom Vaile. Stálo nás to skoré vstávanie a asi tri hodinkyšoférovania. Auto sme si požičali vo Friscu, čož nám v miestnej požičovni pracujúci Čech prihodil 20-percentnú zľavu.
Príchod - parkovanie stojí 10 doláčov, pre viac ako štyroch v auteje zdarma. Naša trojica si teda poctivo zaplatila, pričom ujovinepomohlo ani dohováranie, veď že minulý rok mali už traja pasažierifree parking. Nuž čo, o rok možno zvýšia latku na piatich ľudí v aute:)
Príjemnýmprekvapením pred lyžovaním je stánok s kávičkou v údolnej stanicivlekov. Voľne si môžete z čohokoľvek nabrať a osviežiť sa. Hej mohli bysa tomuto zvyku priučiť tiež naše strediská. Ďalšou príjemnoumaličkosťou amerických stredísk sú papierové vreckovky pri údolnýchstaniciach vlekov.

Cestana vrchol. Zjazdovka sa tu celkom zužuje a zrázy na obe stranynavodzujú štipku rešpektu. Nevyzerajú, ale ozaj sú veľmi strmé.

Našimcieľom bolo ostatne backcountry. Pokiaľ to možnosti dovoľovali, vybralisme sa na najstrmšie a najexponovanejšie časti svahov. Z poslednejsedačky po hrebeni vyššie dovezie už len ratrak - snowcat.

Ďalej sa dá ísť už len po svojich. Do sedielka a na vrchol trvá cesta tak pol hodinku, proste úplná pohodička.

Cestuna vrchol vám už spríjemňujú iba nasledovné tabule hovoriace, ževlastne všetko, čo robíte v tomto teréne, konáte na vlastné nebezpečie.Teda pol hodinku kráčate cestou lemovanou lebkami a kadejakýmikostičkami:

A zopár ďalších:


Vrchol!!!

Anakoniec celkom príjemný zjazd. Samozrejme si môžete vybrať cestulesíkom. Napriek tomu, že ste vo výške asi 3700 m.n.m. (snáď toľko - tuje všetko asi v tejto výške) rastú tu lesy-proste iná klíma ako u nás.Kosodrevina nisť-tú by ste hľadali márne.

Nabudúci rok si skočíme túto skalku. Vyzerá pekne.

Nejaký mini drop pomedzi stromy:

Naozaj vyzerajú niektoré kopce skoro ako talianske Dolomity. Celkom prekvapko:

A toto sú už klasické Alpy v americkom vydaní:

Nuž bol to vydarený výlet. Dedina Aspen síce nesplnila našeočakávania, vôbec sme nachápali, čo tam americké hviezdy robia.Vlastne, asi trčia celý čas vo svojich vilách na úbočiach a užívajú sikrásne svahy strediska. Celkovo na nás Aspen zapôsobil ako hociakéamerické lyžiarske stredisko. Hľadali sme niečo, čím bude ozajvýnimočný, no nič sme bohužiaľ nenašli. Svahy sú pekné, dedinka v údolíakási kostrbatá. Myslím si, že sme výnimočnosť Aspenu akosi nepochopili.