Hodnotenie bolo nad tri hviezdičky, ak sa dobre pamätám (momentálne to je 3,51), no recenzie boli viac ako mätúce. Áno, vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa určité knihy nepáčia, a tí, ktorí sú nimi nadšení. Ale obvykle sa viem prikloniť na jednu alebo druhú stranu a zvážiť, či by ma kniha zaujala (áno, dá sa to aj podľa negatívnych recenzií, veď koľkokrát sa nám páči niečo, nad čím väčšina ohŕňa nos). Ale tento krát som si nebola istá. Presvedčila ma až kamarátka. Citujem: „Veď prvých sto strán je napísaných z pohľadu KOŇA!“ V mojej hlave sa okamžite rozsvietila slovo „neobyčajné“ a bolo rozhodnuté. A neľutujem. Ale zároveň chápem negatívne recenzie.
Kniha je dlhá a náročná, o tom niet pochýb. Akoby nie, keď hlavnými postavami sú veľký biely kôň, New York a stena z mrakov. Ostatné postavy tiež nerobia vždy len obyčajné veci na obyčajných miestach. A nerobia ani neobyčajne veci, pretože to by sme mohli označiť za kúzla alebo mágiu a tá sa v knihe, aspoň podľa mňa, nenachádza. Napriek tomu by sme mohli o Zimnom príbehu povedať, že je magický. Mätúce? Presne tak. A zmätení ostanete aj po dočítaní, ale nie nepríjemne , práve naopak, tak milo, nadnesene, zasnene, krásne zmätení, lebo nie všetky knihy musia všetko hovoriť po lopate a mať krásne rozuzlený a vysvetlený koniec. Veľa vecí si budete môcť/musieť vysvetliť sami a fantáziu môžete pustiť až do tých najšialenejších kútov.
Ak by som mala Zimný príbeh niekomu odporučiť, bolo by to ľuďom, ktorí sa kníh neboja. Ale myslím že sa bude páčiť aj iným fanúšikom magického realizmu. Moja doktorka literatúry sa raz vyjadrila, že slovo, ktoré najlepšie vystihuje magický realizmus je „čudáctvo“. Niekoho by to mohlo uraziť, mne osobne sa to celkom pozdáva a hodí sa mi to aj k tejto knihe.
Každopádne je to krásna kniha. Iná, nie ľahká a čudná. Nie pre každého. Ale je krásna. Presvedčila ma, že ani na prvý pohľad nedobytných kníh sa netreba báť. (A naladila ma na New York, takže po poslednej prečítanej stránke som z police vytiahla Manhattanské križovatky.)
