a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Lex COVID II“). Jedným z prijatých mimoriadnych opatrení je tzv. dočasná ochrana podnikateľov označovaná aj ako „moratórium“.
Dobré sa chváli samo
Cieľom moratória je zabrániť podávaniu dlžníckych insolvenčných návrhov na prechodné obdobie pandémie Covid-19 a vytvoriť tak dlžníkovi priestor prekonať ťažkosti vyvolané touto pandémiou. Ako uvádza samotný Lex COVID II, účelom dočasnej ochrany je vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia Covid-19. ČO sú tie nástroje efektívneho riešenia sa však už zo zákona nedozvedáme.
Ale pekne po poriadku. Zavedenie obmedzenia povinnosti dlžníka podať návrh na konkurz a súčasne korelujúceho práva jeho veriteľov je logickým krokom, ku ktorému pristupujú takmer všetky štáty sveta. Dôvody na to sú viaceré. Po prvé, vytvorenie priestoru na nadýchnutie tých podnikateľov, ktorí sa do ťažkostí dostali v dôsledku negatívnych dopadov Covid-19 na ekonomiku, pričom inak by boli životaschopní. S tým samozrejme súvisí aj vytvorenie časového priestoru na zodpovedanie otázok, na ktoré spoločnosť v súčasnosti nepozná odpovede. Na čele plejády týchto otázok stojí - Čo ďalej? Po druhé, bolo by nelogické poskytovať podnikateľom rôzne fiškálne stimuly a súčasne ich nechrániť. V opačnom prípade by sa poskytnuté výhody rozplynuli v mase konkurznej podstaty, prinajlepšom by skončili u niektorého z veriteľov.
Ale dobré sa chváli samo, poďme sa preto spoločne pozrieť na to, čo na rozdiel od pôvodnej dobrej myšlienky pokrivkáva.
Naši bratia, náš vzor
Spôsobov poskytnutia ochrany dlžníkov pred insolvenčným návrhom je viacero a rôznia sa aj návrhy riešenia tejto problematiky jednotlivými štátmi. Vládny návrh Lex Covid II zavádza tzv. moratórium, ktoré má charakter neodkladného opatrenia súdu vydaného v konaní, ktoré označme ako registračné, pretože podnikateľ o moratórium na jednej strane požiada, na druhej strane mu ho súd poskytne za predpokladu, že spĺňa predpísané náležitosti. Jednoducho niet času na dokazovanie a náležité zisťovanie skutočnej kondície podnikateľa. Počas moratória podnikateľ nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, aj keby ju bez moratória mal. V prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok jeho dlžníka sa konkurzné konanie prerušuje.
Pozornému oku zorientovaného pozorovateľa každodenných legislatívnych noviniek, ktorých súčiniteľom je Covid-19, neujde, že vzorom pre zavedenie moratória bol legislatívny návrh tzv. „mimořádného moratoria“ našich českých bratov. Presnejšie ani nie tak vzorom, vzor sa napodobňuje. My sme si ho rovno vypožičali. Čo tam po tom, že česká insolvencia inštitút moratória už poznala a v insolvenčnej legislatíve mal logické a opodstatnené miesto, takže bolo prirodzené, že na časovej priamke insolvenčného konania „vložili“ mimoriadne moratórium pred už existujúce moratórium. Čo tam po tom, že naše insolvenčné konanie moratórium nepoznalo?! Keď je dobré našim bratom, musí byť dobré aj pre nás! Český návrh sme si teda osvojili. Kiež by! Keďže nám logicky nepasoval do nášho insolvenčného procesu, vykostili sme ho a jeho torzo podhodili ľudu ako kosť. A ten je v kríze hladní.
Kde udělali soudruzi z NDR chybu?
Každý si bude chcieť urvať kus pre seba. Každý požiada o dočasnú ochranu. Čo tam koho po tom, že nespĺňa podmienky, veď stačí podpísať čestné vyhlásenie. Súdy tak čakajú tisíce žiadostí. A v tom je pes zakopaný. Český súdny systém je na tom pravdepodobne lepšie. Ak sa vrátime do nedávnej minulosti, náš skolaboval naposledy koncom minulého roka pri vybavovaní návrhov na zápis konečných užívateľov výhod do obchodného registra a stále sa z toho ešte nespamätal. Ale keďže ešte dýchal, moratóriom sme mu určite zasadili ranu istoty.
Prečo? Jednoducho preto, že štát to mal predvídať a neriešiť dočasnú ochranu podnikateľov prostredníctvom moratória. Úplne by postačilo zákonom suspendovať povinnosť dlžníka podať návrh na konkurz bez toho, aby sa musel aktívne obracať na súd. Dlžník, u ktorého by úpadok nastal po 12. marci 2020, by nemusel do skončenia pandémie podať návrh na konkurz na svoj majetok na súd. Poviete si, že to je len registračné konanie a ingerencia súdu je minimálna, ale súd musí žiadosť posúdiť, vydať potvrdenie o poskytnutí moratória, rozhodnutie zverejniť v Obchodnom vestníku. Ak žiadosti nevyhovie, rozhodnutie doručí podnikateľovi, ten podá námietky a súd zas rozhoduje. A keď sa niekomu nebude páčiť, že iný podnikateľ moratórium využil, môže sa s podnetom na zrušenie moratória obrátiť na súd. A nemusí to byť dokonca ani veriteľ podnikateľa pod dočasnou ochranou. Stačí, že budete vadiť konkurencii. A keď Vás tá nedokázala zomlieť inak, prečo by jej nepomohol Covid-19?
Rovnako sa mohli suspendovať aj veriteľské návrhy na konkurz. Počas obdobia pandémie by veritelia jednoducho nemohli zo zákona iniciovať konkurz na majetok svojich dlžníkov na základe pohľadávok, ktoré vznikli a (alebo) stali sa splatnými počas obdobia pandémie. Veritelia, vedomí si zákonného obmedzenia, by jednoducho návrhy na konkurz prostredníctvom takýchto pohľadávok nepodávali a ak by sa aj nejaký špekulant našiel, súdy by na takéto návrhy neprihliadli alebo by začaté konkurzné konanie zastavili z dôvodu, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť. Konkrétne rozhodnutie by už prináležalo zákonodarcovi. V každom prípade by sa ale počet konaní ani zďaleka nepribližoval počtu konaní týkajúcich sa moratória. A to naše súdy jednoducho nedajú.
Ja nie som dlžník, ja som podnikateľ!
Lex COVID II zavádza špecifický pojem „podnikateľ“, ktorý dôvodová správa označuje dokonca za „symbol“ a vysvetľuje, že pojem „podnikateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „dlžník“, lebo ten už patrí do konkurznej terminológie. Tak pardon, pán nie je dlžník, pán je podnikateľ! Koľká to symbolika! Neviem, či sa vraciame do 90tych rokov, kedy bola s pojmom „podnikateľ“ spájaná negatívna konotácia ale pre účely Lex COVID II tam žiadny rozdiel fakt nie je.
Žiadosť o moratórium je predsa oprávnený podať „podnikateľ“ z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb. To hovorí zákon, čierne na bielom. A predpokladám, že značný počet pohľadávok po lehote splatnosti je viac ako dve pohľadávky rozdielnych veriteľov, ktoré postačia na označenie „dlžníka“ podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ostatne, prečo by inak podnikateľ o moratórium žiadal? Len preto, že je v úpadku alebo tento mu hrozí. A keby sme tento stav označili trebárs za „prechodný stav úpadku“, prisúdenie jeho príčin pandémii Covid-19 je skôr zbožným želaním. Inak povedané, odľahne nám, ak sa dodatočne preukáže, že to tak bolo a ak nie, považujme to za ospravedlniteľnú stratu.
Štatút „dlžníka“ vyplýva aj z povinnosti „podnikateľa“ v moratóriu vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a teraz pozor, „podnikateľ“ je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami. A kedy je podnikateľ povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov? Predsa v úpadku, lebo až vtedy sa stávajú ekonomickými majiteľmi jeho podniku veritelia.
Či chceme alebo nie, podnikateľ v moratóriu je dlžníkom a tak na neho musíme aj hľadieť. A dlžník sa bude vykrúcať. Bude klamať, čestné vyhlásenie o tom, že nie je v úpadku je predsa len zdrapom papiera. A ak by sa nejaký drzý veriteľ rozhodol podať na svojho dlžníka návrh na konkurz pre pohľadávku splatnú ešte pred 12. marcom 2020 a súd by si nedajbože dovolil začať konkurzné konanie, šup šup, požiadať o moratórium, veď pohľadávky veriteľa neuznávame a moratórium dostaneme kedykoľvek do vyhlásenia konkurzu. Nech sa potom veriteľ bráni, nech sa domáha zrušenia moratória. Ak sa mu to náhodou aj podarí, budeme robiť obštrukcie v dovtedy prerušenom konkurznom konaní. Získame mesiace a mesiace, počas ktorých sa nám snáď podarí náš podnik vytunelovať, prinajhoršom padne do konkurzu sám veriteľ a kým sa správca spamätá, máme k dobru ďalší polrok.
Záver alebo po nás potopa
Myšlienka bola dobrá, realizácia už pomenej. Moratórium v schválenom znení nie je najšťastnejšou voľbou. Budeme ho musieť vnímať v kontexte legislatívy, z ktorej sme ho umelo vytrhli. Okrem toho je to insolvenčný inštitút, netvárme sa, že nie a priznajme si to. Veď nie náhodou sa aj v Čechách bude poskytnutie moratória zverejňovať v insolvenčnom registri. Na podnikateľov v moratóriu sa budeme musieť pozerať prísnou optikou, ktorú používame na dlžníkov. A nezabúdajme na to najdôležitejšie, čo po moratóriu? Aby to nebola potopa, musíme už teraz pripraviť legislatívu, ktorá dlžníkom poskytne efektívne a neformálne reštrukturalizačné rámce. Času veľa nie je, nepremárnime ho. Aby sa dlžníci hodenou kosťou nezadrhli...a napokon všetci neskončili v konkurze.
