.Narody
Sediac v utrobach lietadla, plavajuceho vzduchom do Erec Izrael, cital som si Bibliu.
Abram uveril Hospodinu, stoji v knihe Genesis.
V duchu som sa pytal, preco tento stary muz podvolil domrzaniu neplodnej zeny Saraj a splodil s jej sluzkou Izmaela, ked mu Boh zaslubil nespocetne mnozstvo potomkov.
Kanaansky obycaj so sluzkou Hagar priviedol na svet Izmaela. Ale aj ten dostal pozehnanie a vzislo z neho pocetne potomstvo. Hoci Pismo o nom hovori, ze je to clovek ako divy osol.
Deti - tentokrat dedicne - vzisli aj z neskor narodeneho Izaka od Sary.
A vsetci tito potomkovia nasho praotca vo viere su teraz vo vire zapasu, porodnych bolesti za nieco nove, co ma podla biblickych proroctiev vzklicit v zemi zaslubenej.
.Prve dojmy
Vystupujeme z lietadla, a nasleduje moj prvy kontakt s izraelskou bezpecnostou - po kratkom zdovedneni vedeckej staze mi colnicka vydava tromesacne viza. Univerzita mi potom vybavi ich predlzenie.
Sef, povodom z Ruska, ma vezie autom z letiska Ben Gurion, a ja sa kocham okolitou krajinou. Palmy, hebrejske napisy, modra obloha. Vsade poriadok a cisto.
Ideme do internatu vylozit moje veci; na vratnici sa hovori po rusky.
Potom mierime spat na univerzitu, kde sa zoznamujem s kolegami. V jedalni si davam prve koser jedlo. Ine tam ani nevaria.
Chvilu s kolegami debatime o Abrahamovi a jeho zene Sare.
Potom v podvecer sedim v pracovni, pasujuc sa s pocitacovym nastavenim, za otvorenym oknom pocujem mnaucanie maciek.
Vecer este idem do supermarketu; pred nim ma zastavuje uniformovany strazca a ziada, aby som mu ukazal obsah batoha. Na bezpecnostne kontroly si musim zacat zvykat.
Rano trochu bludim na mojej prvej pesej ceste univerzitu. Jej areal je obrovsky. Medzi budovami je mnozstvo zelene; stretavam aj zopar maciek.
To je Izrael, krajina, kde planujem stravit rok.
