Vstup do komplexu je kúsok od modlitebného múru. Treba sa však nahlásiť dopredu, lebo povoľujú len skupiny so sprievodcom.
My (ja, môj šéf a jeden kolega) sme boli v skupine Židov hlavne z Ameriky.
Pri vchode nás "vyzdvihol" a privítal sprievodca.
Ten nám najskôr vysvetľoval s pomocou jednoduchých modelov históriu chrámovej oblasti.
Spočiatku hora nebola až tak pozmenená stavebnými zásahmi.
No neskôr, ako vidno na ďalšej fotke, je už hora upravená veľkou plošinou, ktorú dal urobiť popri druhom Chráme Herodes Veľký.
Po zničení druhého Chrámu plošina zostala, a pribudli na nej mešity.
Prešli sme okolo stavebnej čaty, ktorá pracovala na priechode k Západnému múru.
Opäť sme sa dostali k veľkému, automatizovanému modelu Chrámu, ktorý je vo Veľkej hale.
Obrovský kameň dlhý cez 12 metrov tvorí súčasť chrámového múru. Rimanom sa ho nepodarilo zničiť.
Nad ním sú menšie kamene. Ako píšu, arabskí stavitelia poopravovali zničené múry, keď išli stavať mešity.
Postupujeme dlhou chodbou. Strop a steny istia oceľovo-betónové výstuže, keďže nad nami je obývaný Jeruzalem.
Malá modlitebná sekcia. Toto miesto je vzdušnou čiarou najbližšie k Svätyni svätých.
Toto je časť zrekonštruovanej starovekej ulice z obdobia Herodesa.
Zachoval sa starý stĺp z tejto doby.
Postupujeme ...
Užší priechod a stúpanie ostro vľavo.
Ku koncu túry sme videli aj staroveký zásobník vody z rímskeho obdobia. Avšak bol neosvetlený, takže fotky nevyšli.
.Východ
Z komplexu sme vyšli v moslimskej štvrti.
V roku 1996, keď tento priechod umožnili, nasledovala vlna násilností z moslimskej strany, keďže tvrdili, že tunely vedú pod mešitami. Nie je to pravda, lebo tento odkrytý podzemný komplex vedie popri Západnom múre a nezasahuje pod chrámovú horu.
Preto nám bol pri východe pridelený ozbrojený sprievodca, ktorý v umelohmotnej pažbe držal pištol, kráčajúc pred nami. My v skupine sme išli potichu za ním. Fotografovať sme v moslimskej štvrti nemohli.
Akýsi malý arabský chlapec, nesúci v náručí škatule, sa začal predierať cez nás. Mal som aj obavy, či neprovokuje. Ak by do niekoho z nás turistov narazil (či naopak), škatule by mu spadli a začal by kričať...a bol by poplach.
Našťastie nič sa nestalo, len náš strážnik pofrflal ma malého.
Šťastne sme potom došli späť ku Kotelu. Cesta viedla aj cez Via Dolorosa.
Viacej informácii o tuneloch ponúkajú linky v prílohe tohoto článku.
