.Príchod do Tel Avivu
Ako som písal minule, Rudy dobicykloval za mnou do Tel Avivu 8.10.2007. Vstúpiť na územie Izraela z Jordánska mu predtým pomohol môj ímeil, v ktorom som mu zanechal i číslo na mobil. To poskytol prísnym izraelským colníkom, a tí mu vstup do Izraela po siedmych hodinách nakoniec odobrili. Veď jeho pas má pečiatky z Afganistanu, Iránu, Iraku, Sýrie.
Tu mi ukazoval mapu Iraku s vyznačenou trasou, ktorou prešiel.
Pochválil sa aj kurdskou vlajočkou, ktorú mal na sebe pri cestovaní po Kurdistane.
Rudy si z Iraku priniesol aj nízkonákladové suveníry. Upútala ma jednak kompletne prefotená politologická kniha v angličtine, ako aj toto DVD-ko s neidentifikovaným obsahom.
Obrázok na nosiči navodzuje dojem, že by malo ísť o nejaký "hrdinský" odbojový film irackých partizánov proti americkým "okupantom", ktorí húžavnatosťou svojich mudžahedínskych odporcov nesmierne trpia. Tak nejako mu to predavač povedal.
No keď sme sa na obsah pozreli, zistili sme, že ide obyčajný skopírovaný film, ktorý sa Iraku a Američanov ani netýkal. Logo produkčnej spoločnosti v rohu obrazovky bolo začiernené. Iračania si teda "pomáhajú" klasickým pirátskym kopírovaním všetkého, čo sa len dá zohnať a lacno zduplikovať a lacno predať - knihy, rôzne počítačové programy, filmy.
Rudy si u mňa v izbe internátu Beit Milman si na pár dní, čo sa potreboval vrátiť na Slovensko, odložil bycikel a celú cestovateľskú výbavu (stan, spacák atď).
Rudy u mňa prespal a nasledujúci deň (9.10.2007) som ho odprevadil na letisko Ben Gurion. Išli sme tam vlakom, keďže vlaková stanica je blízko univerzity.
Na letisku, vzdialenom tak 20-30 minút cesty vlakom, to bolo zase zaujímavé pre Rudyho "prekliaty" pas s pečiatkami a vízami z moslimských krajín, vrátane Iránu a Sýrie. A tak sa pýtali aj mňa, ako jeho spoločníka.
Na obvyklú otázku bezpečnostného personálu, čo robím v Izraeli, som odpovedal - žehnám izraelskému národu vo vede. Konkrétne stážujem na univerzite. Ešte mi sa opýtali, ako dlho poznám Ruda. Osobne len krátko, no virtuálne dlhšie z jeho blogu. Povedal som im, že Rudyho veci sú u mňa v izbe so súhlasom bezpečnostného manažéra ubytovne.
Rudy prešiel dôkladnou bezpečnostnou kontrolou a vypočúvaním. Aj sandále mu preverovali malým detektorom, či v nich nemá niečo nebezpečné. Ešte štastie, že mal len málo vecí. Veď letel na Slovensko len na otočku.
Ďalším štastím asi pre neho bolo, že sa izraelskí colníci nepozreli na jeho blog. Uvidiac jeho osobnú fotku z Afganistanu, na ktorej bradatý Rudy stojí s Kalašnikovom v rukách sťaby nejaký islamista - no, bezpečnostná procedúra v Izraeli by sa pre neho asi značne skomplikovala.
.Dnes
Bicykel s výbavou sme z izby internátu povynášali von. Rudy si veci umne navešal na svojho dvojkolesového miláčika. Má v tom prax.
Rozlúčili sme sa a Rudy potom zamieril do centra Tel Avivu vyhľadať egyptský konzulát na zakúpenie víz do Egypta.
Nech sa Ti, Rudo, na cestách darí, nech šťastne prebicykluješ vysnívané africké krajiny.
Nech Ťa Pán Boh ochraňuje pred všelijakými týpkami s kalašnikovmi, akých si v navštívených "alahistanoch" - bez ujmy na zdraví - postretal doteraz mnoho. Nech Ti Hospodin dá do cesty len dobrých ľudí, i zdravia a pevnej vôle pre fyzicky náročné cestovanie.
A sem-tam, keď naďabíš na internetovú kaviareň, hoď postrehy a fotky z exotických a nám málo známych krajín na svoj blog.
